FAKTY X: Najslávnejšia spisovateľka zo záhrobia: diktovala z onoho sveta?

05.03.2017 22:24

 

Pre mňa samozrejma vec, pre nich...nech sa dohadujú stále, hoci je až smiešne, že ešte vždy im to nie je jasné a samozrejme...Hold nadvláda rozumu si vybera ešte stále svoju daň, hoci už nie dlho...

 

Či existuje nejaký ďalší život po smrti, dnes nevie nikto s určitosťou povedať. Veriaci ľudia sú o posmrtnom živote presvedčení, ateisti sú zase toho názoru, že ak zomrie telo, zomrie aj celá osobnosť. Množstvo ľudí však zažilo alebo ešte aj dnes zažíva kontakty so záhrobím, čo je podľa nich jednoznačný dôkaz o živote po smrti.

Jedným z takýchto dôkazov by mal byť aj prípad Angličanky Patience Worthovej, ktorá vraj zo záhrobia dokázala nadiktovať svoje knihy a verejnosť ich prijala s obrovským nadšením. Dodnes sa však vedú spory, kto vlastne tieto knihy napísal.

Spisovateľka zo 17. storočia
Patience Worthová sa narodila v roku 1649 a zomrela v roku 1694, keď sa vysťahovala do Ameriky, kde ju pri jednom z útokov zabili Indiáni. O tejto Angličanke by sa svet zrejme ani nikdy nedozvedel, keby nenadiktovala svoje knihy priamo zo záhrobia. Aj keď sa to zdá absolútne neuveriteľné, niektoré fakty aj podľa odborníkov, ktorí tento fenomén skúmali, hovoria jasnou rečou.


Duch Patience nadiktoval obrovské množstvo textov Američanke Pearl Curranovej, ktorá žila v St. Louis. Všetky jej romány, básne a divadelné hry vznikli v rokoch 1913 až 1937 a medzi ľudí sa tak dostalo až 70-tisíc strán písaného textu.



Verejnosť aj nič netušiaci kritici prijali jej prvé knihy s veľkým nadšením, pretože len zasvätení ľudia vedeli, že Patience Worthová žila v 17. storočí a knihy nadiktovala zo záhrobia Pearl Curranovej. Nebolo všetko len dobre vymyslené ako sa ešte aj dnes mnohí skeptici domnievajú? Kto bola vlastne Pearl Curranová, a prečo by ona sama nemohla tieto knihy napísať?

Nevzdelaná žena v domácnosti
Pearl Curranová sa narodila 15. februára 1883 v Mound City v americkom štáte v Illinois a zomrela 4. decembra 1937 . Keď mala osem mesiacov, s rodinou sa presťahovala do Texasu a od 14. rokov žila s rodičmi v St. Louis. Chodila len do nedeľnej školy, pretože strednú školu ukončila ešte v prvom ročníku, keď mala 15 rokov a potom už do školy nechodila vôbec.


Nikdy nebola v zahraničí a prakticky celý svoj život prežila v St. Louis, kde bola bežnou ženou v domácnosti. Nerada čítala a o poézii toho veľa tiež nevedela, napriek tomu od roku 1913 napísala romány a básne, ktoré nadchli aj odbornú verejnosť. Ako je to možné? V roku 1913 upadla do zvláštneho tranzu, kedy sa s ňou počas písania listu spojila duchovná bytosť, ktorá sa predstavila ako Patience Worthová.

Od tej doby napísala Pearl Curranová prostredníctvom Patience Worthovej romány ako The Sorry Tale, Hope Trueblood alebo epickú báseň Telka a ďalšie množstvo kníh. Pri prvých diktovaných knihách používala špiritistickú tabuľku ouija, ktorej názov vychádzal z francúzskeho „oui" (áno) a z nemeckého „ja" (áno), no čoskoro sa ukázalo, že to je nešikovné a pomalé.

Potom prišla na lepšiu metódu písania, kedy si vzala do ruky pero alebo ceruzku a zľahka ich držala nad papierom. Pero (alebo ceruzka) tak začalo na papier písať samo. Neskôr však zavrhla aj túto metódu, pretože sa musela pri prívale slov, ktoré jej diktovala Patience, tiež zdržovať. Napokon Pearl Curranová na seansách prostredníctvom Patience Worthovej, ktorá s ňou už začala komunikovať priamo cez mozog, texty diktovala alebo verše recitovala a jej manžel všetko stenograficky zapisoval na papier.

Pearl Curranová uviedla, že keď recitovala verše alebo diktovala texty, mala nádherné vidiny a všetky scény videla ako živé. Stenografické texty, ktoré zapísal jej manžel potom prepísala na písacom stroji. Tak vznikli mnohé básne a romány.

Oceňované básne a romány
Epická báseň Telka napríklad obsahovala 60-tisíc slov a odrážala presnú znalosť frazeológie strednej angličtiny, teda jazyka poznačeným silným vplyvom francúzštiny, ktorý sa používal v 12. až 15. storočí. Tento jazyk však nevzdelaná žena v domácnosti nemohla poznať. Román The Sorry Tale obsahoval až 325-tisíc slov a bol to príbeh o Kristovom súčasníkovi, ktorý bol ukrižovaný po jeho boku.


Celý román vznikol neuveriteľne rýchlo, počas jedného večera a len za dve hodiny. To znamenalo, že za minútu musela autorka tohto textu nadiktovať až približne tritisíc slov a navyše opis spoločenského a politického života vtedajšej Palestíny, rímskych, židovských, gréckych a arabských zvykov bol veľmi detailný a presný.

Takýto román teda mohol napísať len odborník, ktorý sa zaoberal dejinami Stredného východu spred dvetisíc rokov, to však s určitosťou nebola Pearl Curranová, ktorá chodila len do nedeľnej školy. Veľa nezodpovedaných otázok však zostalo aj po románe Hope Trueblood, v ktorom príbeh rozprával o mladom dievčati z viktoriánskeho Anglicka a celý dej bol zasadený do 20. storočia.

V románe sa však už nepoužívala stará angličtina, ale naopak čistá angličtina, ktorá bola použitá prvýkrát. Ako však mohol duch Patience Worthovej zo 17. storočia poznať vtedajšie viktoriánske Anglicko a tiež moderný anglický jazyk?

S Pearl Curranovou sa zaoberali mnohí bádatelia aj odborníci od jazykovedcov, historikov, cez psychológov až po parapsychológov, ktorí prišli s mnohými tvrdeniami. Skúmal sa aj básnický a literárny talent Pearl Curranovej, ktorú požiadali, aby sama napísala nejaké básne alebo poviedky, no nikdy sa jej samej nepodarilo vyprodukovať nič mimoriadne, čo by naznačovalo, že by autorkou všetkých diel od Patience Worthovej bola ona sama.

Niektorí odborníci totiž prišli s tvrdením, že Pearl Curranová si ducha Patience Worthovú len vymyslela a všetky knihy napísala sama. Dodnes je tak celý prípad o najslávnejšej záhrobnej spisovateľke veľmi zamotaný a nedá sa nijako dokázať, kto vlastne všetky romány, básne a divadelné hry pod menom Patience Worthová vlastne napísal. Bol to hlas zo záhrobia alebo len dokonalý podvod niektorých zainteresovaných ľudí vtedajšej doby?