Rozprávka o bratských národoch v srdci Európy
(alias 25 rokov vzniku Českej republiky a Slovenskej republiky)

Kde bolo, tam bolo, žili v srdci Európy malé bratské národy. Boli svojím počtom síce malé, ale spoločne patrili k jednej veľkej rodine Slovanov.
Keď po čase dozreli podmienky, začali sa rodiť dva nové samostatné štáty, ktoré sa rozhodli kráčať popri sebe síce spoločne, ale každý z nich nezávisle a slobodne.
Pre národy Čechov, Moravanov a Slezanov sa rodila Česká republika; pre slovenský národ sa začala rodiť zase jeho nová vlasť – Slovensko.
Novovzniknuté štátnosti na východ, aj na západ od rieky Moravy, sa rodili veľmi ťažko, v podmienkach, kedy ich ani doma ani vonku mnohí nechceli.
Ale na šťastie na obidvoch stranách stáli na čele chrabrí bohatieri Václav a Vladimír, ktorí sa dohodli priateľsky a rytiersky na mierovom rozchode, a hlavne na ďalšej najužšej spolupráci medzi týmito bratskými národmi.
Napriek lživým a finančne nákladným nenávistným kampaniam organizácií a ľudí, platených najmä zvonku, ktorých život spočíva iba v ničení, v chamtivosti a zlobe, sa rozišli tieto malé slovanské národy kultúrne, bez boja a bez zloby, čím sa stali vzorom pre celý svet.
Prešli svojím detským vekom, vyrástli a napriek neprajníkom dospeli.

Dňa 1.1.1993 sa narodili dve deti, dve štátnosti – česká a slovenská. Dnes majú spoločne 25 rokov svojho života. Štvrťstoročie uplynulo, a hoci sa tu oslavuje už všetko možné a nemožné, oficiálne štátne oslavy 25. narodenín príkladného mierového susedského spolunažívania a dospievania akosi vidno nebolo.
Pokiaľ sa dívame objektívne na naše spolužitie v rodine európskych národov, tak drvivá väčšina v súčasnosti konštatuje, že nikdy sme nemali tak blízko k sebe ako dnes. V slobode a nezávislosti sa rozvinuli predovšetkým naše vnútorné klady a schopnosti.
Akým vývojom prešli obidve krajiny, ako dospievali a kto všetko ich vlastne vychovával po narodení? Boli to vždy takí istí chrabrí bohatieri, ako Václav a Vladimír?
Žiaľ, musíme konštatovať, že na čele obidvoch štátov sa po ich zrode presadzovali čoraz viac nepraví a falošní vychovávatelia a vodcovia, práve takí, ktorí pôvodne boli proti samostatnosti týchto národov. Dialo sa tak aj vďaka narastajúcej naplánovanej beznádeji, apatie a ľahostajnosti sklamaného a oklamaného ľudu.
Pred 25. narodeninami obidvoch štátov sa bohatieri Václav a Vladimír znovu prekvapujúco stretli v decembri 2017 v Prahe, aby vysvetlili našim bratským národom mnohé, čo neprajníci slobody a Pravdy nechceli, aby verejne odznelo. Odznelo a každý sa môže slobodne rozhodnúť...

V Čechách si ľud uctil svojho bohatiera Václava aspoň tým, že ho ustanovil dvakrát svojím prezidentom. Treba tu len a len zagratulovať.
A na Slovensku? V deň 25-tych narodenín rozdával padlý anjel slovenské najvyššie štátne vyznamenania niektorým takým, ktorí vlastne zrod samostatného Slovenska pred 25-timi rokmi ani nechceli, čím bolo pošpinené aj meno slovenského velikána Ľudovíta Štúra.
A bohatier Vladimír? Akoby sa znovuzrodil, opäť hovorí a vysvetľuje národu – kaviarenskí povaľači sú v šoku! Padlí rytieri a zaplatení lokaji na Slovensku za finančnej pomoci zo zahraničia poriadajú na architekta a zakladateľa druhej slovenskej štátnosti doslova hon ako na lovnú zver a pokúšajú sa ho úplne umlčať.
Ľud na Slovensku sa nemá dozvedieť Pravdu! Podarí sa im to?
KTO MÁ UŠI, TEN POČUJE, KTO MÁ OČI, TEN VIDÍ, KTO MÁ SRDCE, TEN CÍTI!

Čas plynie, život ide ďalej, Božie mlyny melú pomaly ale isto.
Nejednu bitku medzi dobrom a zlom vyhralo temno a jeho služobníci. Avšak KONEČNÉ VÍŤAZSTVO, tak ako v každej normálnej rozprávke, bude oslavovať jedine LÁSKA, PRAVDA A SPRAVODLIVOSŤ !