Kniha súdu

,,Keď však príde On, Duch Pravdy, uvedie Vás do všetkej Pravdy..."

                                                                                  Ján 16/13

A vyplnilo sa ...!

VYSOKO zdvíhali sa vlny nespravodlivosti v dobe faraónov. Nemravnosť a zločiny slávili triumfy, a zotročenie Izraela dospelo k vrcholu.

V tom stúpil na túto zem Abdrushin! Zo Svetla bol tým učinený prvý krok k záchrane tých ľudských duší, ktoré chceli túžobne usilovať ku Svetlu! Veľká núdza Židov ich tak očistila, že ich duševné schopnosti v mukách útlaku dospeli k tak jemnocitnému vývoju, že medzi vtedajšími ľuďmi oni boli jediní schopní prijímať záchvevy, ktoré prichádzali zo svetlých výšin do týchto hlbín.

Tieto záchvevy boli tu vždy a sú stále, avšak nijakí ľudia na zemi, ktorí by sa snažili ich prijať. Len najmučivejšia bieda otriasla po dlhej dobe dušami zotročených Židov a uvoľnila ich tak, že konečne mohli vyciťovať tiež jemnejšie záchvevy z kozmu. Tým vzniklo tápavé prianie po blízkosti Božej, ktoré sa konečne povznieslo k vrúcnemu zanieteniu úpenlivej prosby.

Pri tomto túžobnom volaní ku Svetlu o pomoc dostavilo sa tiež zvratné pôsobenie. Pokiaľ myslenie a cítenie týchto ľudí sa obracalo k zemi, nemohlo ku ním vo zvratnom pôsobení samozrejme tiež nič iného prúdiť späť. Keď však obrátili svoj pohľad konečne hore ku Svetlu vo vážnom a skutočne pokornom chcení, tu sa mohol vo zvratnom pôsobení do duší tiež silnejšie vlievať len prúd Svetla. Volanie o pomoc trpiaceho ľudu bolo tým vyslyšané. Záchranca prišiel!

Prišiel v splnení Božskej vôle, z ktorej vyšiel. Preto zostáva tiež neodvratným zákonom, že všade, kde vstúpi, musí vzniknúť nepriateľstvo na tých miestach, kde sa niečo stavia proti spravodlivej vôli Božej, avšak tam, kde spravodlivosť v skutočnom zmysle tvorí časť života, vzniká najčistejší mier a blaho.

Pretože Abdrushin vtedy ako teraz nosí v sebe živú Božiu vôľu, z ktorej vychádzajú zákony vo stvorení a pretože on je Božská vôľa, ktorá sa stala človekom, môže preto už svojím bytím rozuzliť všetky konečné účinky duchovných zákonov vo stvorení.

Rozuzlenie sa vytvára pri tom pre každého jednotlivca i pre celé národy vždy tak, že presne odpovedá tomu koncu, ktorý skrýva v sebe nimi práve samovoľne zvolená cesta. Odpovedá teda presne druhu, do ktorého smeru sa dobrovoľne postavili. Ak sa prikláňajú k temnu, budú celkom neodvratne tiež nasledovať hrôzy. Tým, ktorí usilujú ku Svetlu prinesie však šťastie a radosť. I keď cesta až k tomuto koncu zdá sa byť každej ľudskej duši veľmi vzdialená, takže sa domnievajú, že majú čas, mnoho času k poslednému rozhodnutiu, ktoré má mať konečnú platnosť ... ale keď vojde medzi nich Abdrushin ako časť živej vôle Božej spôsobí sa samočinne a bez všetkého prechodu rýchle koniec všetkých ciest ako prirodzený zákon, a v tom spočíva posledný súd!

Koniec sa blíži magnetickou mocou, vyžarovanou Abdrushinom, tak rýchlo k rozuzleniu, že ľudská duša nemôže už sledovať svoju cestu ako prv, ale musí sa jej ihneď dostať ovocia toho, čo zasiala. Pri tom, prepadajú súdu tiež diela všetkých duší. Rozkvitnú, ak sú podľa vôle Božej, alebo sa zrútia v sebe, ak sú s ňou nie v plnom súlade. Ku tomu patria všetky podnikania, počínajúc rodinou a manželstvom, až k činnosti v povolaní, nech je to už v remesle, priemysle, obchode, v hospodárstve alebo v štátnictve, na tom nezáleží; prepadá to ihneď rýchlemu rozuzleniu duchovných zákonov podľa Božej spravodlivosti. Človek nemôže pri tom nič zadržať alebo odsunúť, nič zakryť alebo zahaliť. Bezmocne musí nechať cez seba prejsť to, čo žiada opravdivé právo, i keď sa toto neukáže podľa jeho pozemských názorov!

Božia vôľa, ktorá sa stala človekom, je ako živý kontakt, ktorý dáva vzniknúť zápalnej iskre rozuzlenie všade, kdekoľvek sa vo svojom pozemskom bytí dotýka človeka alebo celého národa. Jeho bytie privoláva nutné zúčtovanie a všade, sa musí pobádať k rozhodnutiu, k tomu poslednému, ktoré je pre všetko jestvujúce ešte možné.

Tak sa stáva súdom, kamkoľvek prichádza, aj keď sám nepotrebuje súdiť. Svojím pôvodom je ako samočinný kľúč pre uzavretie všetkého diania, je ako meč, ktorému sa treba len postaviť do sveta, aby sa každý a tiež všetko na ňom oddelilo!

Pretože nespravodlivosť Egypťanov volala vtedy v utrpení židovského národa až hore ku Svetlu, predišiel Abdrushin Syna Božieho a nasledujúc nárek, aby priniesol Egypťanom súd, a oslobodil národ Židov, ktorý očistený mukami, mohol raz splniť svoje povolanie, a že ako národ, vtedy najzrelší prijme Syna Božieho, len čo k tomu nadíde čas!

Tak v jednom kniežati najmocnejšom zo susedných národov Egypťanov prišiel na Zem Vyslanec pre Boží súd. Ako knieža Arabov niesol meno Abd-ru-shin. To znamená podľa zmyslu: Syn Ducha Svätého.

Býval často v paláci faraónovom a privodil tým celkom sám rozuzlenie duchovných zákonov pre celý národ. Len tak bolo možné, že Mojžiš mohol vtedy tiež vyhlásiť všetky tresty, ktoré sa rýchlo vyplnili! Toto vyplnenie privodil Abdrushin, ktorý ako časť živej Božej vôle musel priniesť na zem vyrovnávajúcu spravodlivosť v samočinnom rozuzlení duchovných zákonov, ktorých následok sa prejavuje i v hrubohmotnosti.

Tak bol národ Egypťanov vo svojej nespravodlivosti a nemravnosti ťažko bitý a súdený Božou vôľou a národ Židov pritom oslobodený ku vzostupu pre splnenie povolania, aby vo svojom kruhu s rastúcou zrelosťou pripravil pôdu pre prijatie Syna Božieho na zemi.

Bol to začiatok kruhu, ktorý v sebe skrýval mocné dianie a ktorý sa musí uzavrieť opätovným príchodom Abdrushina na túto zem! Ľudstvu tým bola vložená do rúk možnosť vzostupu do netušených výšin.

Vo vtedajšej dobe si podmanil Abdrushin medzi inými aj vysoko vyvinutý národ indického pôvodu. V tomto bol veštec, ktorému sa práve prítomnosťou Abdrushinovou dostalo vysokých zjavení. Bolo potom úlohou veštca, aby tieto zjavenia oznámil, nakoľko by boli pomohli ľuďom, aby ľahšie a rýchlejšie dospeli duchovne nahor. Ale on sa miesto toho uchýlil úplne do seba, žil uzavretý pred ľuďmi a spracovával svoje neobyčajné vedenie len pre seba, tak ako aj dnes to veľmi mnohí činia. Tiež dnes vzďaľujú sa vediaci, alebo tí, ktorí sa nimi stali, vo väčšine prípadov buď do seba, alebo sa dokonca uzatvárajú pred všetkými ľuďmi, pokiaľ je to vôbec možné, pretože sa obávajú, že by neboli pochopení, alebo že by ich vysmiali. Často tiež preto, aby svoje vedenie vychutnali len pre seba a kochali sa ním.

Také chovanie je však nesprávne. Komu sa dostalo väčšieho vedenia, má ho dávať ďalej, aby ním pomáhal druhým; veď aj pre neho samotného bolo darom. Nemohol ho získať. Menovite prijatie zjavení zaväzuje. Obyčajne však vytrubujú do sveta len tí, ktorí vedia málo a to, čo pre druhých nemá žiadnu cenu, tak tým škodia, ktorí sa stali skutočne vediacimi, pretože sú potom už najskôr hádzaní s nimi do jedného koša a neprikladá sa im žiadna cena. Tiež z týchto dôvodov mlčí mnoho vediacich, ktorí by inak hovorili.

Tak zlyhal i tento veštec dávnych dôb vo svojej skutočnej úlohe. Bol pri tom, keď kládli do hrobu pozemsky smrteľnú schránku Abdrushinovu. Ale tu ho to veľmi premohlo a v najvyššom vnuknutí vytesal do veľkého kameňa v hrobke celé dianie, počnúc Abdrushinovým pôvodom z Božského, jeho úlohami počas jeho putovania svetmi až ku znovuspojeniu s Božským a k jeho konečnéj úlohe. Písmo v kameni obsahuje aj dnešnú dobu so všetkým dianím.

Náhrobok Abdrushinov, dnes ešte skrytý zrakom zvedavých ľudí, má to isté znamenie, ako náhrobný kameň, zakrývajúci pozemskú kostru, Syna Božieho. Zjavenie tejto skutočnosti ľudským zrakom zostane ešte vyhradené hodine pozemského splnenia. Ale táto doba nie je ďaleká.

----------------------

Kruh sa začal pohybovať. Dianie sa odvíjalo. Ako koruna všetkého prišiel Syn Boží na zem k chcenej spáse ľudstva i celého stvorenia.

Ale ľudia túto spásu neprijali. S počiatkom pozemského blahobytu vzrástla opäť duchovná nedbalosť, ktorá vzala všetku jemnosť cítenia a v ďalšom dôsledku dala vzbujnieť ľudskej pýche, ktorá sa stále hustejšie kládla okolo ľudskej duše ako dusiace tŕnie, odrežúc ju od všetkých záchvevov, prichádzajúcich zhora zo svetlých výšin.

Tak nachádzalo posolstvo Syna Božieho zo Svetla len málo ozveny v ľudských dušiach, znovu tak uzavretých a obmedzených. Vznešeného zvestovateľa Svetla im nepohodlného zavraždili.

V tej dobe bola tiež indickému veštcovi z pozemského času Abdrushinovho daná príležitosť k náprave jeho vtedajšieho zlyhania. Z milosti sa narodil znovu ako Kašpar, jeden z troch kráľov od Východu, ktorí spoznali hviezdu a vyhľadali dieťa. Tým sa mu dostalo možnosti odpykať údel, ktorý si na seba uvalil svojím mlčaním z čias Abdrushinových; pretože poslanie Abdrushinovo je v najužšej súvislosti s úlohou Syna Božieho. Ale tiež tu opäť sklamal aj s obidvomi druhými kráľmi. Nemalo byť ich úlohou, len cestovať do Betlehema a jedenkrát priniesť dieťaťu dary a potom opäť zmiznúť. Boli vyvolení a určení, aby v spoznaní Syna Božieho mu neustále boli po boku a uľahčovali mu jeho pozemskú púť vo všetkých čisto pozemských veciach! Po celý jeho pozemský život. Mali ho podporovať pozemský svojou mocou a svojim bohatstvom. Len za týmto účelom zrodili sa do svojich pomerov, súc už pred zrodením k tomu určení a potom obdarení milosťou jasnovidectva, aby mohli ľahko splniť to, čo si predtým vyprosili.

Ale sklamali v tom a medzi nimi aj niekdajší veštec po druhýkrát.

Už vtedy sa dobre nerozumelo vznešenému posolstvu Syna Božieho z Pravdy. Pozdejší duchovní vodcovia ho potom ešte stále viac prekrúcali a poväčšine falošne vykladali, čím sa stratil jeho čistý lesk. Nad všetkým ľudstvom, nad všetkými krajinami sa rozšírilo opäť temno.–

Bez prekážky sa však roztáčal vo stálom vzraste tento otvorený kruh a prinášal tým svet tiež stále bližšie k hodine, kedy v novom príchode vtelenej Božskej vôle musí nevyhnutne nadísť uzavretie tohto kruhu. Koniec sa spojí zo začiatkom. V tom spočíva však rozuzlenie a zúčtovanie všetkého diania! Prináša veľký obrat svetov!

Obrat svetov! Naliehavo nutný, aby svet nebol zahnaný ľudským falošným sebaklamom úplne do skazy. A Abdrushin prišiel znovu na túto Zem, aby uzavrel kruh, rozuzlil všetky duchovné zákony, ktoré sú nesprávnym chcením ľudí zle zamotané a tým aby splnil, čo bolo zasľúbené ako varovanie a výzva už pred tisícimi rokmi:

„Súd!“

Trpezlivo čakal a sledoval na ľuďoch pozorne ich falošné pôsobenie. Mnohé z toho zažil sám na sebe. Znovu vzbudzoval nepriateľstvo tam, kde niečo nebolo v súhlase s Božou vôľou a prinášal mier tam, kde bolo správne stanovisko k Božskej vôli. Čakal, až ho dosiahlo volanie od Boha, aby začal.

A nakoľko sa zatiaľ temno votrelo už do všetkého, čo vzniklo ľudskou činnosťou, bolo to pre neho prevažne len utrpením a beznádejným bojom, dokiaľ zostával viazaný a nesmel rozvinúť svoju moc. Vyžarovania v ňom boli husto zahalené, aby neprivodili príliš včas silné dôsledky, ktoré patria k svetovému súdu. Len od hodiny, ktorá prinášala obrat svetov, smeli zvoľna a pomaly padať z neho záhaly.

Až do tej doby mohol však hlásať ešte raz slovo Pravdy, neznetvorené, tak, ako ho priniesol už Syn Boží, aby vážne hľadajúci Svetlo, dostali príležitosť k záchrane pri súde, lebo ľudské duše ktoré skutočne a vážne hľadajú Pravdu a túžia po duchovnom vzostupe, nielen po svetskej moci, pod zámienkou duchovného hľadania, tie tiež nájdu v tomto Slove Pravdy svoju záchrannú kotvu! Pre všetkých ostatných nie je to však dané. Zostávajú slepí a hluchí, lebo v dôsledku zákona bezpodmienečného zvratného pôsobenia nezaslúžili si záchrany. Veď aj v záhrobí po pozemskej smrti sú slepí a hluchí, napriek tomu musia žiť.

Božie slovo Pravdy dal tentoraz ľudstvu opäť pod svojím vtedajším menom Abdrushin. Stalo sa tak preto, aby poukázal na začiatok tohto kruhu diania, ktorý sa musí uzavrieť týmto obratom svetov. Toto platí pre tých, ktorí vo včasnom spoznaní ešte prežijú súd.

Je to poukaz k uľahčeniu neskoršieho prehľadu! Porozumenie pre to príde ľuďom až po očiste, keď budú vylúčené falošné duše, ktoré vnášajú zmätok a pre všetkých ostatných začne vzostup v obnovenom rozkvete.

A zrazu tu bola hodina splnenia zasľúbení pre veľký obrat svetov! Zdanlivo neohlásená, ako tomu bolo vtedy v Egypte. Vedeli o tom len zúčastnení, zatiaľ čo ľudstvo pokojne spalo. Pripravovali sa tým veliké veci a Abdrushin predstúpil po dlhej dobe učenia na zemi ku svojmu poslaniu, ktoré ho predstavuje ľudstvu ako zasľúbeného Syna Človeka, aby sa na ňom ľudstvo súdilo! Na ňom; lebo ako už bolo vysvetlené, On je súd, sám však nesúdi.

Aj keď až do obratu svetov bol Abdrushin na zemi silne zdržiavaný hustými obalmi, tak predsa pôsobil už v dobe učenia uvádzajúc do chodu duchovné zákony. Síce slabo a vždy len tam, kde prišiel osobne do styku, ale predsa len nezvratne v jednotlivcoch, tak ako v ich dielach. Jedine svojím bytím tým tiež samočinne, ale neosobne trestajúc, alebo odmeňujúc všetko to, čo sa mu pri tom priblížilo! Tomuto živému prírodnému zákonu nebolo možné úplne zabrániť v jeho dôsledkoch. Čo bolo nezdravé a falošné, nemohlo skrz neho zožať správne alebo zdravé; pokrytectvo alebo svätuškársky sebaklam, v ktorom niektorí ľudia tak často žijú, nemohli prirodzene potom očakávať prospech, ale vždy len škodu v neomylnom rozuzlení zvratných pôsobení.

Bolo však opäť tiež samozrejmé, že samoľúbi ľudia vo veľkom nedostatku svojho sebapoznania nevideli pri tom spravodlivé dôsledky svojho vlastného vnútorného života, ale chceli uplatňovať len vonkajšie dianie, ako vychádzajúce od Abdrushina a tak ho osočovali, hanili a podozrievali, čo často muselo sťažovať prvú polovicu jeho pozemskej púte. Ale potom priniesol stvoreniu súd!

Ako kráľ Imanuel vo vesmíre, ako Parsifal prastvoreným a v duchovnej ríši, a konečne ako Syn Človeka v hrubohmotnosti na tejto planéte Zem. Trojdielny v jednom, pôsobiaci súčasne ako božské mystérium. Je to dej, ktorý nemôže byť pochopený vyvinutými ľudskými duchmi, prastvorení majú však na ňom už podiel, lebo aj oni môžu pôsobiť tu na Zemi, zatiaľ čo súčasne plnia svoju úlohu hore v hrade Grálu.

S obratom svetov spadli z Abdrushina prekážajúce obaly. Dôsledok nadobudol tým netušenú moc, ktorú Abdrushin teraz môže a musí vedome vysielať smermi, označenými mu Božou vôľou, zničiť všetko nezdravé a tým oslobodiť zdravé od škodlivého tlaku, ktorý ho zdržuje a  dosiaľ prekážal vo volnom vzostupe ku Svetlu.

Tak vzkriesi konečne na Zemi vytúžené kráľovstvo Božie, ktoré kedysi bolo zasľúbené spravodlivým ako tisícročná ríša. Bude vynútené nadpozemskou a nadľudskou mocou, danou Vyslancovi Božiemu k splneniu zasľúbení!

A znova dostal indický veštec, pozdejší kráľ Kašpar zo zeme Východu, príležitosť, aby teraz odpykal dvojnásobné zlyhanie. Bolo mu to povolené, ako posledná možnosť spolupôsobenia na poslednom dianí, tento raz nie síce pozemsky, ale napriek tomu duchovne.

A odteraz sa splní každé zasľúbenie, nezadržateľne a nezmeniteľne, ako to spočíva v určení Božom! Ani jedno z nich nezostane otvorené; lebo kruh sa už začína pozvoľna uzatvárať! A s časťou Abdrushin – Parsifal spája sa od teraz v samotnom pozemskom tele ešte aj jeho Božská časť, takže povstáva teraz v tejto hrubohmotnosti Imanuel, ktorý bol celému ľudstvu zasľúbený už prorokom Izaiašom! Že ľudia sa snažili označovať zasľúbenia Imanuela, Syna Človeka, ako totožné so zasľúbením Ježiša, Syna Božieho, to ukazuje len nedostatočnosť ľudského pochopenia, dokonca i voči najzreteľnejším a jednoznačným popisom biblie. Keď sa už mohla urobiť chyba, že na pojem označení Syna Božieho a Syna Človeka sa chcelo pozerať ako na jedno, pretože sa v tom nikto nevyznal a veriaci boli príliš bojazliví, aby pritom prijali myšlienku na dve osoby, musel by predsa zreteľný poukaz na dve úplne rozdielne mená v zasľúbeniach priviesť k úsudku, že sa jedná bezvýhradne o dve osoby. Preto blaho všetkým ľuďom, ktorí ešte v poslednej hodine môžu v sebe prísť k poznaniu!

Amen!