Doznelo ,,Hosana", následne je Ježiš zrádzaný, mučený, posmievaný, a nakoniec ukrižovaný tými, ktorí už dlhý čas to pripravovali. Pravdu a Boha ozaj nemilovali, inak by tak nekonali, len po jednom bažili, aby hlásateľa Pravdy umlčali, aby tak nestratili moc nad ľuďmi.



Je dokonané!, (ukončenie utrpenia Ježiša od ľudí), to mohli všetci počuť, prizerajúc sa na tento zločin, na túto úkladnú vraždu. Brána raja, ktorá sa otvárala, sa zavrela. Veľká bolesť a smútok prebehla celým stvoreným, že až kam je schopná zájsť ľudská zlovôľa, kde BOH a cit už nemá miesta. Kde temno vládne, tam lásky a dobra už pomaly niet.



Len syčanie hadov bolo počuť, mysliac si, že víťazstvo je na ich strane. Ale Ježiš v tej chvíli stal ako víťaz, nebál sa položiť svoj život za Pravdu, ktorú hlásal. Nezlomilo ho nič a nikto. Ich prehra bola v tej chvíli dokonaná, a oni to vedeli. Preto ten posmech pod krížom, lebo zúfalstvo a strach v nich a okolo nich sa začal ešte viac stupňovať. Oni vedeli, že čo ich zato čaká, a predsa to urobili, mysliac si, že aspoň takto vyhrajú nad Bohom. Ale opak bol pravdou, zákony Boha pracujú s úplnou presnosťou, bezohľadne a neúprosné, nepýtajúc sa, či si niekto myslel, že bol v práve alebo nie, ale či to bolo v súlade zo zákonmi BOHA a s jeho vôľou! Preto ten strach ich tvárach. Preto to zúfalstvo a hrôza, lebo oni vedeli, čo ich bude už čoskoro očakávať. Preto aj to besné prenasledovanie, ktoré sa dialo potom, lebo strach, hrôza a zúfalstvo im nedalo už pokojné spať. A pokojný spánok neprichádzal...a neprichádza, len zúfalstvo, hrôza, strach a prehra v radoch tých, ktorí siahli na život Ježiša! To je ich výslužka, to je ich batoh, ktorý si nesú už dlhé veky, pokiaľ si svoju vinu nepriznali, pokiaľ si svoju vinu, tak ťažkú neodčinili.



Zelený štvrtok je dňom tej najväčšej zrady, Veľký piatok je dňom úkladnej vraždy! A napriek tomuto faktu sa to oslavuje, už veľmi dlhý čas, ako Bohom chcene dianie. Ale opak je pravdou, ale to cirkevný svet nezaujíma, hlavná vec, že žije v tom veľkom omyle, že to tak bolo Bohom chcené...



Ľudstvo sa zvrhlo ešte viac, lebo verilo viac cirkvám ako Bohu. Preto blúdi a padá, lebo stále nechápe, že oslobodenie a vzostup nevedie skrze túto úkladnú vraždu Spasiteľa, ale len skrze Slovo, ktoré nám tu zanechal.




2000 rokov na nápravu stačilo, teraz prichádza veľké zúčtovanie pre každého...!!!


ABDRUSHIN - Smrť Syna Božieho na kríži a posledná večera.


PRI SMRTI Kristovej sa roztrhla opona v chráme oddeľujúca Svätostánok od ľudstva. Táto udalosť bola prijatá ako symbol toho, že obeťou smrti Spasiteľovej v tej chvíli prestalo odlúčenie ľudstva od Božstva, teda sa vytvorilo bezprostredné spojenie.

Ale tento výklad je nesprávny. Ukrižovaním ľudia odmietli Syna Božieho ako očakávaného Mesiáša, čím sa odlúčenie stalo ešte väčším! Opona sa roztrhla, pretože Svätostánku potom už nebolo treba. Otvorilo sa pohľadom a nečistým prúdom. Symbolicky vyjadrené, Božské po tomto skutku už nevkročilo na Zem, čím sa Svätostánok stal zbytočným. Teda pravý opak doterajších výkladov, v ktorých sa opäť, ako tak často, ukazuje len veľká vypínavosť ľudského ducha.

Smrť na kríži tiež nebola nutnou obeťou, ale vraždou, celkom obyčajným zločinom. Každé iné vysvetlenie je iba pokusom, ktorý má slúžiť buď na ospravedlnenie, alebo vznikol z nevedomosti. Kristus vôbec neprišiel na zem s úmyslom dať sa ukrižovať. V tom tiež spasenie nespočíva! Veď Kristus bol ukrižovaný ako nepríjemný hlásateľ Pravdy, ktorý bol svojím učením na ťarchu.

Spásu nemohla a ani nemala priniesť jeho smrť na kríži, ale Pravda, ktorú dával ľudstvu vo svojich slovách!

Pravda však bola vtedajším predstaviteľom náboženstiev a správcom chrámov nepohodlná, pohoršovali sa nad ňou, lebo silne otriasala ich vplyvom. Práve tak, ako by tomu bolo aj dnes na niektorých miestach. Ľudstvo sa v tom nezmenilo. Vtedajší vedúci predstavitelia opierali sa síce, práve tak ako aj tí dnešní, o staré dobré tradície, ktoré sa ale vinou tých, ktorí ich uskutočňovali a vykladali, stali len strnulou, prázdnou formou, v ktorej už nebolo života. Je to taký istý obraz, aký sa väčšinou javí i dnes.

Ale ten, ktorý chcel vniesť do vtedy platného Slova potrebný život, priniesol tým samozrejme prevrat vo vykonávaní a vo výklade, nie však v Slove samom. Oslobodzoval ľud od ponižujúcej strnulosti a prázdnoty a zbavoval ho toho. To ale celkom prirodzene vzbudzovalo veľké pohoršenie u tých, ktorí čoskoro mohli spozorovať, ako energicky tým bolo zasiahnuté do oprát ich falošného vedenia.

Preto musel byť hlásateľ Pravdy a osloboditeľ od bremena mylných výkladov podozrievaný a prenasledovaný. Keďže sa ho i napriek všetkej námahe nepodarilo zosmiešniť, snažili sa vyvolať voči nemu nedôveru. „Pozemská minulosť“ ako tesárovho syna poslúžila k tomu, aby ho označili za „neučeného“, a preto pre poučovanie nespôsobilého! Ako „laika“. Práve tak, ako sa to aj dnes stáva každému, kto sa príliš dotkne strnulej dogmy viery, ubíjajúcej už v zárodku všetko slobodné, živé snaženie nahor. Proti jeho samotným výkladom nikto z odporcov z opatrnosti nevystúpil, lebo celkom oprávnene cítili, že by pri čisto vecných námietkach museli podľahnúť. Zostali preto pri zlomyseľnom ohováraní prostredníctvom svojich zapredancov. Až nakoniec sa neštítili ani toho, aby ho vo vhodnom pre nich okamihu verejne a falošne obžalovali a priviedli na kríž, aby spolu s ním zbavili sa i nebezpečenstva, ktoré hrozilo ich moci a vážnosti.



Táto násilná smrť, vtedy obvyklá u Rimanov, nebola ako taká vykúpením a ani nepriniesla spásu. Neodňala žiadnu vinu ľudstvu, neoslobodila ho od ničoho, ale zaťažila ľudstvo ešte viac, a to ako vražda v najhrubšom zmysle!

Ak sa z toho tu i tam až dodnes vyvíjal kult, vidiaci v tejto vražde nevyhnutne podstatnú časť vykupiteľského diela Syna Božieho, potom je práve tým človek vzďaľovaný od toho najcennejšieho, čo jediné a samotné môže priniesť spásu. Vzďaľuje ho od vlastného poslania Spasiteľa, od toho, čo jeho príchod z Božského na zem učinilo potrebným. Neprišiel však, aby vytrpel smrť na kríži, ale aby hlásal a vniesol Pravdu do zmätku dogmatickej strnulosti a prázdnoty, znižujúcej ľudského ducha! Prišiel, aby objasnil veci medzi Bohom, stvorením a ľuďmi, aké sú v skutočnosti.

Tým muselo samozrejme bezmocne odpadnúť všetko to, čo k tomu vymyslel obmedzený ľudský duch a čo zakrývalo skutočnosť. Až potom mohol človek pred sebou jasne vidieť cestu, vedúcu nahor.

Samotné vykúpenie spočíva jedine v prinesení tejto Pravdy, a s tým spojeného oslobodenia od bludov.

Je to vykúpenie z nejasného nazerania, zo slepej viery. Slovo „slepá“ označuje predsa dostatočne nesprávny postoj.

Večera pred jeho smrťou bola hostinou na rozlúčku. Keď Kristus povedal: „Vezmite a jedzte, to je moje telo. Pite z toho všetci, to je moja krv Novej zmluvy, ktorá bude vyliata za mnohých na odpustenie hriechov“, ak tým vyhlásil, že je ochotný podstúpiť dokonca túto smrť na kríži, iba tak majúc príležitosť priniesť zblúdenému ľudstvu Pravdu, ktorá jedine samotná ukazuje cestu k odpusteniu hriechov.

Povedal tiež vyslovene: „Na odpustenie za mnohých“, a nie azda „na odpustenie za všetkých!“ Teda len za tých, ktorí si jeho učenie vezmú k srdcu a živo ho použijú k prospechu.

Jeho telo, zničené smrťou na kríži, a jeho vyliata krv majú prispieť k tomu, aby sa poznala nutnosť a vážnosť ním prineseného osvietenia. Táto naliehavosť poznania má byť opakovaním večere Pána a večerou len zdôraznená!

Že Syn Boží sa sám nezľakol pred takým nepriateľstvom ľudí, pravdepodobnosť ktorého bola spoznaná dopredu už pred jeho príchodom, malo celkom zvlášť upozorniť na zúfalé postavenie ľudského ducha, ktoré bolo možné odvrátiť od zániku len uchopením záchranného lana nezahalenej Pravdy.

Poukázanie Syna Božieho pri poslednej večeri na svoju smrť na kríži je len posledným výslovným zdôraznením naliehavej nutnosti jeho učenia, ktoré prišiel zvestovať!

Pri prijímaní večere Pánovej má si každý človek vždy znovu uvedomovať, že sám Syn Boží sa nebál predpokladaného ukrižovania a že dal telo i krv za to, aby umožnil ľudstvu prijatie a pochopenie skutočného diania vo vesmíre, ktoré jasne ukazuje pôsobenie neochvejných zákonov stvorenia, nesúcich Božiu vôľu! Toto trpké a vážne poznanie, vyzdvihujúce pálčivú nutnosť posolstva k záchrane ľudstva, má opäť a opäť vyvolávať v ľuďoch novú silu, nový podnet, aby podľa jasného učenia Kristovho skutočne žili, aby mu nielen správne rozumeli, ale aby podľa neho tiež konali vo všetkom. Tým dosiahnu i odpustenie hriechov a vykúpenie! Nie inak. A tiež nie ihneď. Ale dosiahnu ho cestou, ktorú Kristus ukazuje vo svojom posolstve.

Z tohto dôvodu má večera Pánova neustále oživovať tento dej, aby samotná záchranná horlivosť k nasledovaniu neoslabovala poučenia, prinesené za tak veľkej obete; lebo počínajúcou ľahostajnosťou alebo len vonkajšími formami strácajú ľudia toto záchranné lano a klesajú späť do náručia omylov a skazy.

Je veľkou chybou, keď sa ľudia domnievajú, že smrťou na kríži je zaručené odpustenie ich hriechov. Táto mienka spôsobuje nesmierne škody, lebo všetci, ktorí v to veria, sú tým zdržovaní od pravej cesty ku spáse, ktorá je len a jedine v tom, žiť podľa Slova Spasiteľa, podľa vysvetlení, ktoré dal ľuďom, ako ten, kto všetko vie a má prehľad o všetkom. A tieto vysvetlenia ukazujú v praktických obrazoch nutné dodržiavanie a zachovávanie Božej vôle, spočívajúcej v zákonoch stvorenia, ako aj dôsledky, ich dodržiavania alebo nedodržiavania.

Jeho vykupiteľské dielo spočívalo v prinesení tohoto vysvetlenia, ktoré muselo odhaľovať nedostatky a škody spôsobené náboženskou praxou, pretože obsahovalo Pravdu, ktorá má šíriť Svetlo do stúpajúceho zatemnenia ľudského ducha. Nespočívalo v smrti na kríži, práve tak večera Pánova alebo posvätená hostia nemôže priamo poskytnúť odpustenie hriechov. Taká myšlienka odporuje každému Božiemu zákonu! Tým padá tiež oprávnenie človeka odpúšťať hriechy. Človek má právo a aj moc odpustiť len to, čím mu ublížil iný, a to len vtedy, ak ho k tomu neovplyvnene nabáda jeho srdce.

Kto o tom vážne premýšľa, ten pozná pravdu, a tým aj správnu cestu! Ale tí, ktorí sú pohodlní a leniví premýšľať, ktorí neudržujú v trvalom poriadku a so všetkou pozornosťou a námahou lampu Stvoriteľom im zverenú, t.j. schopnosť skúmania a objasňovania, môžu ľahko premeškať hodinu, podobne ako pochabé panny v podobenstve, keď k nim zavíta „Slovo Pravdy“. Pre svoju lenivosť nebudú schopní poznať nositeľa Pravdy alebo ženícha, pretože sa nechali uspať mdlou pohodlnosťou a slepou vierou. Musia potom zostať pozadu, zatiaľ čo bdelí budú vchádzať do ríše radosti.


https://www.youtube.com/watch?v=2DIkv9XyXew

J.A.S.