ABDRUSHIN - Deň Holubice 1929.

Slávnosť Svätej Holubice! Súhlasná s vyliatím sily Ducha Svätého! Každý z vás pozná ten obrovský význam pre celý vesmír!

Jasno žiari Hrad v tejto hodine, kedy sa Božia Láska opäť chce milostiplne skloniť v ústrety stvoreným svetom. Panensky vyzdobený čnie u východzieho bodu Stvorenia v najvyšších výšinách, zaplavený Svetlom, na znamenie radostnej vďaky Stvoriteľovi a Darcovi, pripravený prijať z Božstva toto vysoké požehnanie, ktoré sa má vylievať a poskytnúť stvoreniu novú silu k bytiu a vývoju.

Neprístupný, vzdialený svetu!

V najhlbšej zbožnosti kľačia tam najčistejší zo všetkých duchov, ktorí sa smeli dnes zhromaždiť, aby v radostnej pokore, vážni a naplnení vďakou, spoluprežili ten vysoký okamžik kedy sa v posvätnom priestore nad Svätým Grálom objaví Holubica!

V tomto priestore sú iba Prastvorení ako strážcovia a ako rytieri svätého Grálu spojení k opravdivej bohoslužbe, ktorá je ďaleko vzdialená ľudskému spôsobu bohoslužby na Zemi. Žiadny pozemský ľudský duch by nemohol pochopiť hojnosť takého nevýslovného milosrdenstva, ktoré spočíva v tejto udalosti, pred ktorou on môže len v tušení skutočnosti klesnúť na kolená. Je to predsa dar, ktorý obsahuje všetko potrebné k bytiu a každému tvorovi dáva možnosť k ďalšiemu životu.

Radosť a jasanie čistej vďaky museli by hlboko preciťované prúdiť vesmírom hore ku prameňu, ku Hradu.

Ale ako je tomu tu na Zemi? Kde sú všetci, ktorí v splnení svojich prianí, doposiaľ ako ľudia v hrubohmotnosti, smú putovať k vlastnému vývoju? Ako oni ďakujú za poskytnutie tejto milosti ich ďalšieho bytia? Kto z toho zástupu tisícou, miliónov, miliárd plní najvyššiu povinnosť, konečne poznať vážnosť tejto hodiny?

Dávajú prednosť záhube v bažinách vlastných výtvorov pozemskej ješitnosti duchovne lenivého príšeria, čomu zostanú vzdialení tí, ktorí tak závažný zmysel pozemského bytia v sebe prebudia. V pološere ich duší, ktoré ochromuje sily, odcudzujú sa svojmu Bohu stále viac a stanú sa nakoniec všetkému Svetlu nepriateľskí, pretože to bolestivo zasiahne ich duševný zrak a pripraví im tým nepokoj.

Viac, omnoho viac ľudí padne, pretože svoju najlepšiu silu chceli nechať pritekať len všetkému pozemskému a potácajúc sa klesajú do pasce duchovnej nečinnosti, spánku, ktorý musí viesť tieto duše k zatrateniu, k zavrhnutiu.

Tiež všetci tí, ktorí predstierajú, že usilujú o duchovné hodnoty, keď si v podstate pritom stanovili často len pozemský cieľ, bez toho aby si to správne uvedomili. Tí všetci hľadajú ľudskú chválu, stúpencov, stať sa známymi a mať vedúce postavenie.

Kde sú tí ľudia, ktorí sa dnes majú, opojení šťastím, skloniť pred Najvyšším za poskytnutie sebavedomého života ako splnenia ich vlastných prianí, s pohľadom na najčistejšiu radosť v Raji?

S malým počtom verných stojím sám v tejto svätej hodine, naplnený bolesťou. A bolestiplno bude na to zo Svetla pozerané. To ale nie je tá bolesť, ktorú poznajú ľudské duše, ale bolesť, ktorá plodí svätý Hnev! Veľká je dobrota Božia, ale cez to neúchylná tiež Božia spravodlivosť. Mocná Jeho všemohúcnosť, ktorej zostáva všetko podrobené. Tiež to, čo sa jej chce stavať na odpor.

A ako sa Jeho nevýslovná Láska kedysi zahalila do ľudského rúcha, tak sa bude teraz tiež Božia Spravodlivosť ľuďom pozemsky zjavovať, železná, neúprosná, odmeňujúca tam, kde odmena patrí a bijúca tam, kde len v zničení môže povstať spása!

Už pracujú živly, nasledujúce moje volanie, aby násilím uvoľnili cestu k prijatiu Slova. Tiež čierny kôň prvého jazdca oných siedmych poslov, ktorí ma majú predchádzať, udrel svojimi kopytami na Zem, burcuje zatvrdilé ľudstvo z falošných domnienok ich temnôt, ktoré ľudstvo pevne zvierajú.

Čoskoro bude nasledovať zúfalstvo, zdesenie a hrôza, lebo skôr než ukončí prvý jazdec svoj beh, vyjde už druhý, tretí, štvrtý medzi vás, potom bude nasledovať v náhlom vzostupe strachu piaty, šiesty, siedmy, aby roztrieštil smiešnu ľudskú pýchu, ktorá si vyžiadala toľko obetí, takže ľudia naposledy bez pomoci, koktajúc prosbu o milosť, musia konečne poznať svoju bezmocnosť.

Skôr nesmie byť poskytnutá pomoc, aby tento jed bol vyhubený až do poslednej kvapky. Beda pritom všetkým domýšľavým na pozemskú vedu, na ktorej konte viny sa nachádzajú milióny bludne zvedených! Budú počítaní k zavrhnutým. Ani jeden z nich neuvidí ríšu Svetla.

Beda tiež pyšným, lebo ich lesk zmizne a oni budú stáť pred Pravdou v znečistenom rúchu. Stratení sú tí ľudia, ktorí čakajú na katastrofy, aby až v tom poznali Pravdu môjho Slova. Myslite na Kristovo slovo o pochabých a múdrych pannách ako na proroctvo.

Ženích sa objavil. Prišiel v hodinu, kedy nebol očakávaný. Tak tým vylúčil tie pochabé.

Rovnako tu. Ja pôsobím v splnení tiež tohto proroctva. Tak sa týmito na pohľad zrejmými pokriveniami oddeľujú tí, ktorí sú ochotní prijať Slovo len podmienene, skrz vedľajšie veci.

Pritom nemôžu nikdy skrz seba samých byť o Slove presvedčení a nemá to preto pre nich tiež žiadnu cenu. Oni nepremýšľajú, sú duchovne veľmi leniví, než aby sa dobrovoľne v znovu precítení ponorili do celej hĺbky môjho Slova. A lenivým duchom nie je večný život určený.

Je prikázaním, že sa ľudský duch má vždy udržovať živým a s najväčším vypätím sily sa má snažiť o poznanie, inak to v sebe neprivedie k životu. Z toho dôvodu ja nikdy nejednám podľa ľudského uváženia a zvykov, i keď mi to vytvára odpadlíkov a nepriateľov.

Moja cesta je neprerušeným spĺňaním. Ani o vlások sa od toho neodchýlim, ani k vôli ľudstvu. Ľudia neboli bdelí. Nepredpokladali, že všetko už bolo pripravené a že v skutočnosti už dlho stojíme v prebiehajúcom dianí. Preto buďte bdelí, aby ste nič nezmeškali.

Praduchovný vládca bytostných, počuj teraz moje posledné volanie! Dvanásta hodina odbila, vaša príprava nech je skončená. Ja som pripravený a teraz je ľudská pýcha unavená. Nechaj voľne prepuknúť búrky, moria ako i oheň. Nech onemocnie vzduch voda i zem. Ľudia nechcú nič iného.

Nech sa rozpadne v trosky, čo sa nechce skloniť pred Bohom!

Meč Svetla planie a do priepasti rozkladu uvrhne všetko temno s tvormi, ktorí mu slúžia.

Naplnené je. Prebuďte sa, ľudia! Môj deň teraz nadišiel, moja Golgota je u konca. Obávajte sa teraz tvrdosti môjho meča, ktorý z vás bude nemilosrdne oddeľovať všetku hnilobu, aby sa aspoň malá časť zdravého dreva ešte nepokazila.

Boj započal! Radosť teraz napĺňa môjho ducha. Meno, ktoré mi Boh dal, IMANUEL, má byť naším volaním k boju. Znamená to vo svojom zmysle: „Boh je s nami!“

Počujte to, vy bojovníci Svetla, znie to celým svetom, aby to tisícnásobnou ozvenou prebúdzalo! Víťazstvo je predurčené len Svetlu. Taká je vôľa Boha, ktorého všemohúcnosť obopína všetko bytie. A ja, ako vojvodca zástupov bojovníkov Svetla, dávam z rozkazu Boha radostne plesajúc príkaz: K boju! Boh je s nami! Buď Svetlo!

Hľaďte, aby ste vy, ktorí ste tu dnes zhromaždení, sa už mohli dívať mimohmotne! A tí, ktorí teraz toho ešte nedosiahnete, počujte! V tesných radách stoja bojovníci Svetla okolo vás. Nedohľadné je množstvo.

Ale nie vo sviatočnom odeve, ako sa to doteraz na Deň Holubice sluší, ale v silnej zbroji, s obnaženým mečom.

Lúč najjasnejšieho Svetla plynie zhora, prichádzajúc k vám, a svetlí poslovia príjmu vašu odpoveď, keď sa vás spýtam, ktorí ste prišli, aby ste odo mňa ešte v poslednej hodine obdržali krst:

„Veríte v Boha, vládcu všetkých svetov, ktorého silou ste vznikli a trváte?“

„Chcete Jemu patriť a Jemu slúžiť v premenách svojho bytia?“

Tento sľub bude uchovaný vo Svetle. Starajte sa o to, aby tam neuhasol, ale aby, trvalo živý vaším poctivým vážnym chcením k dobrému, osvietil raz svojou žiarou vašu cestu, ktorá vás má viesť ku svetlej Ríši radostného tvorenia.

Otče, ktorý vo Svojej veľkej Láske chceš ešte raz ľudským duchom pomôcť, ktorý si ma poslal, aby som splnil Tvoju Vôľu, ó, nechaj Svoju milosť spočinúť na všetkých, ktorí Ťa dnes o to prosia.

Pošli tiež Svoju svätú silu tým, ktorí v rovnakej hodine ďaleko odtiaľto po tom túžia!

Amen!