Rozhovor s Vladimírom Mečiarom
Slovensko má už vyše dvoch mesiacov novú vládu, ktorá vzišla po voľbách, v ktorých ste pôvodne chceli kandidovať aj vy. Ako hodnotíte súčasnú koalíciu?
Nech robím čokoľvek, nevidím reálne strany. Vidím iba skupiny ľudí, ktorí sa cez nejaký mechanizmus mediálneho pôsobenia dostali do vlády, majú názvy strán a tvoria koalíciu. Ale strany sú veľké skupiny ľudí ideovo a organizačne spojených s istými definovanými cieľmi.
Skúste byť konkrétnejší.
Ak mal Matovič v novembri len 45 ľudí, to nie je strana. SaS má dlhodobo počet kandidátov pod 150, pretože si napočítali, koľko funkcií by asi mohli obsadiť a ostatní sú im zbytoční. Vždy, keď je niekto otvorený niečomu novému, tak ho vyhodia zo strany. Sulíkova špecialita je narýchlo zvolať snem a vyhodiť straníka. On je samovládca, neuznáva demokratické korene. Ak zoberieme Kiskovu stranu, ledva sa prehrabali nad päť percent. Stále sa hľadajú. Za ľudí nemá ideové ani európske uplatnenie. Kollár svoju stranu založil, vedie ju a zároveň je jej brzda. A to spôsobom života, politickými názormi aj politickou orientáciou. Preto bude mať problém aj s akceptáciou v zahraničí.
Čo hovoríte na celkové vzťahy medzi vládnymi stranami?
- Nevedia komunikovať medzi sebou, koaličné strany nie sú ustálené. Ani obsahovo sa nemajú o čom rozprávať – chýba im zmysel aj obsah. Môžu zmierniť to, že nebudú na seba útočiť, ale nemajú dohodu medzi sebou o tom, čo bude ďalej. Práve preto, že stavajú na represii, nemajú vypracované jasné ciele a vo svojich programoch naznačili veci, ktoré nikdy nevyriešia, lebo na to nie sú zdroje. Vedeli, že sľubujú, čo im nikto nesplní.
A čo odkazy cez médiá, ktoré si v ostatnom čase tak často adresovali Igor Matovič a Richard Sulík?
Nie sú správne a sú zbytočné, pretože nič neriešia. Ak vezmem ústavné postavenie, ústava hovorí, že pravdu má Sulík. Predseda vlády nemá čo hovoriť ministrovi do jeho rezortu. Ústava mu to doslova zakazuje. Politicky to znamená, že kooperácia vo vnútri koalície nie je produktívna a nerozoberá témy s istou perspektívou. Každý ťahá iným smerom a upúšťa od svojich predošlých sľubov alebo modifikuje. Vezmime si napríklad Kollárove byty.
Vydrží podľa vás koalícia celé volebné obdobie?
Nemyslím si. Vidím to maximálne na dva roky. Dôjde aj k rozkladu v parlamente, pretože to sú ľudia, ktorí sa prvýkrát stretli až tam. Sú to ľudia ideovo aj názorovo úplne rozbití.
Má naša politická scéna momentálne silného lídra?
Na politickej scéne chýba silná osobnosť, ale aj minimálne dva subjekty. Ak má byť demokracia demokraciou, musí byť mechanizmus aj výkonný, aj kontrolný. Ak to nie je, tak to nie je demokracia. A tu také niečo nieto. Čiže tu sa tieto mechanizmy ešte len musia vytvoriť a teraz je medziobdobie, v ktorom sa vznik týchto subjektov bude realizovať a hľadať. Je to príležitosť, no veľmi zradná. Na každé voľby je veľmi veľa tých, ktorí sa cítia vyvolení, no málo tých, ktorí sú povolaní. Silné osobnosti niekde sú. Musia dostať šancu vzniknúť, dostať možnosť zakladať subjekty, prejaviť sa a vstúpiť do súťaže.
Nová vláda prakticky od prvého dňa svojej existencie rieši koronakrízu. Čo hovoríte na jej riešenia a jednotlivé opatrenia?
Súčasná vláda na riešenie koronakrízy nemala žiaden vplyv. Ak tu je niekto, kto to aj riešil vo svetovom merítku a úspešne, je to profesor Krčméry. Tým, že Pellegrini s ním zavčasu začal spolupracovať, mohli sa začať robiť prvé preventívne opatrenia hneď po vypuknutí epidémie. Do toho nastúpil v tej istej tendencii aj Matovič a jeho vláda, čiže iba to nepokazili. Spravili však dve základné chyby.
Aké?
Ľuďom, ktorým niečo zakázal a zobral, musí niečo dať. Vláda je povinná to spraviť, nie je to o tom, či chce. Ak obmedzí vlastníka, musí mu uhradiť škody, to jej ukladá ústava. To nie je jej dobrá vôľa. Druhá vec, ak teda táto situácia vzniká a vieme, že jej dôsledky budú ekonomické a sociálne, tak musíme hľadať riešenia, ako to prechodné obdobie od ukončenia krízy do normálneho rozbehu vyriešiť a ako sa pripraviť na obdobie rastu. Na toto však nemajú žiadnu odpoveď. Tú krízu, ktorá príde, ešte prehlbujú.
Čiže za skvelé výsledky v boji s pandémiou vďačíme podľa vás len odborníkom?
Samozrejme. Každý potrebuje mať ľudí, ktorí vedia a poradia. Sú vodcovské typy, no ani oni nemôžu mať znalosti o všetkom a pracovať bez silného tímu, pretože bez neho nič nedokážu.
Ako by ste koronakrízu riešili vy?
Profesor Krčméry je pre mňa svetovou autoritou a rozhodujúcou osobnosťou, ktorá má teoretické aj praktické skúsenosti. Počúval by som ho a robil to isté, čo súčasná vláda. Šťastie je, že ho počúvali. Do istej miery ho znechutilo to, že je tu veľa teoretikov, aj sa robili nejaké matematické prepočty a štúdie, ktoré ľudí strašili. Teraz, keď najväčšie riziko skončilo, sa z tímu odborníkov snaží vycúvať. Vážim si Krčméryho odborný názor. Väčšina jeho rád bola, našťastie, vypočutá, a práve preto máme najnižšiu úmrtnosť a najmenej postihnutých ľudí. Neznamená to však, že sa situácia nezmení.
Prejdime aj na opačný pól politickej scény. Poriadne dusno je aj v opozícii, konkrétne v jej najsilnejšej strane Smer-SD. Ako vnímate situáciu v strane vy?
Prvá vec, ktorá Smeru uškodila, je jeho 12-ročné vládnutie. Aj keď bol v rôznych koalíciách, mali krížové väzby, ktoré spôsobili Ficove neobmedzené vládnutie okrem občasných kompromisov v nedôležitých rozhodnutiach. Obsadzoval všetky funkcie od miest, krajov po centrálu aj všetky inštitúcie. Došlo k istému skorumpovaniu vnútri strany. Nakoniec to skončilo tým, že Smer priviedol všetky štátne inštitúcie do hlbokej krízy. V podstate sa dnes dajú zhodnotiť tri ideové smery strany.
Aké?
Prvý Smer je prosocialistický, to je Blaha a Fico. Ten sa tam neradí pre ideológiu, ale najmä preto, že práve Blaha je jediný, ktorý sa k Ficovi verejne hlási. Druhý je okolo Petra Pellegriniho a tretím je národné kresťanské krídlo, no to už zo strany vyhodili.
Ako vy hodnotíte súboj Fica a Pellegriniho?
Pellegrini má nepochybne väčšiu podporu u ľudí, získava väčšinu vo vedení strany, a preto chce urýchliť proces zmeny. Fico ho chce práve naopak spomaliť. Preto brzdí všetko, čo sa dá, aby sa zachránil. Čím dlhšie to však bude trvať, tým v horšej pozícii bude Smer.
A čo ich vzťah? Aký podľa vás je?
Ich vzťah nevyplýva z ideovej organizácie alebo rozličností, ale z toho, že Fico sa cíti byť ohrozený aj na osobnej slobode pre skutky, ktoré spáchal. A tie skutky reálne existujú. Je vec orgánov činných v trestnom konaní, ako ich uzatvoria. Fico preto v Smere potrebuje predsedu, ktorý ho bude brániť. A Pellegrini nie je tou osobou. Samozrejme, skupina nespokojných straníkov chápe celú situáciu a chcú aj seba dostať spod tlaku, ktorý sa vyvíja z vnútra strany, ale aj z jej okolia. Preto hľadajú kompromisného šéfa, ktorý by vedel získať naspäť postavenie strany. Fico však Smer doviedol k štyrom porážkam.
Akým?
Prehral boj o miesto prezidenta, ústavného sudcu, regionálne aj parlamentné voľby. V týchto súbojoch sa neosvedčil ako líder. Ak nedôjde k dohode medzi ním a Pellegrinim, vzniknú dve strany. V prípade hľadania kompromisu by sa však predsedom strany musela stať tretia osoba. Ak sa ním stane jeden z nich, už to nebude kompromis, ale výsledok súboja. Ak Fico padne, Smer sa udrží v istej podobe. Ak nepadne, vznikne nová strana. A nielen Pellegrini, ale aj veľká skupina z vedenia strany zo Smeru odíde.
Myslíte, že Smer by vznik novej strany pod vedením Pellegriniho ustál?
Myslím si, že Fico svoj čas v politike premeškal. Mal odísť minimálne pred šiestimi rokmi, keď to bolo preňho ešte vyhovujúce. Čím ďalej, tým viac sa ukazuje celé pozadie strany. Nielen vnútorná organizácia, ale aj ekonomické a obchodné prepojenia, rôzne zoskupenia a skorumpovanosť takmer všetkých štátnych inštitúcií. Veď to je už na úrovni zrady štátu. Fico si svoje chyby neuvedomuje, ale faktom ostáva, že strane dávno škodí. Rozdiel medzi ním a Pellegrinim je veľmi veľký, čo dokazujú aj výsledky volieb. Treba to vysvetliť jednostranne a Ficovi nedovoliť ostať.
Kedy sa podľa vás začal Ficov pád?
Fico prehral voľby už keď kandidoval za prezidenta. Vtedy sa mal vzdať a odísť. Nie povedať, že ľudia hlasovali za to, aby ostal predseda vlády. O to sa predsa nehlasovalo. Hlasovalo sa o prezidentovi Fico a zistil, že má nedôveru občianstva. Vtedy sa volilo nie za Kisku, ale proti Ficovi. Odvtedy len padá a zbiera porážky na verejnosti, vo vnútri strany a všetko sa mu pod rukami rozpadá.
Ako vnímate to, že Pellegrini verejne vyzval Fica, nech odstúpi? Doteraz sa tieto veci riešili vnútri strany.
Hlavným katalizátorom boli voľby. Tie dokázali, že verejnosť ako vedúcu osobnosť strany uznáva Pellegriniho. Aj napriek tomu po nich Fico povedal, že predsedom strany ostáva on. Nepýtal sa na to nikoho vnútri strany, nedal demokracii ani straníkom voľný priebeh. Dnes Pellegrini nie je sám. Fico bol kedysi cesta k vysokým funkciám, no dnes je skôr dôvodom, prečo ľudí z týchto funkcií vytláčajú. Ak mu ide o stranu, odíde. Ak o seba, počká, kým ho vylúčia.
Ako to teda hodnotíte?
Samozrejme, že Pellegrini musel niečo povedať na verejnosti. Je po voľbách a voliči očakávajú nejaké riešenie. Do istej miery aj preto, aby sa obhájil, musí vystúpiť na verejnosti a niečo povedať. Na druhej strane Fico len naťahuje čas, to je jeho taktika. Pellegrini preto nemá inú cestu. Môže buď odísť do dôchodku alebo zabojovať o funkciu predsedu strany. Ak to vzdá, z hľadiska budúcnosti by to nemuselo byť zlé. Smer skončí a môžu vznikať nové strany.
Ako vidíte budúcnosť strany, pokiaľ by sa Pellegrini stal predsedom Smeru?
Sociálny charakter Smeru musí ostať. Ak sa toho zbaví, príde o podstatu a stratí opodstatnenie. Ak prejde na liberálnu platformu, bude z neho iná strana. Čas ukáže zmenu charakteru strany a oslabenie politického vplyvu vôbec. Pokiaľ by bol predseda Smeru Pellegrini, tak spomalí pád strany, no ten eventuálne nastane. Musia vzniknúť nové subjekty s novými lídrami, ktorých je na Slovensku málo.
Zvýšil by sa Smeru koaličný potenciál v prípade odchodu Fica?
Dnes sú dvaja ľudia, s ktorými nikto nechce nič mať – Marian Kotleba a Robert Fico. Keď vezmete do úvahy Ficových koaličných partnerov - či už HZDS, SNS alebo Most-Híd - nikto sa s ním nechce ani len rozprávať. Nedodrží slovo, ostatným stranám len škodí. Preto sa koaličný potenciál Smeru zmenšuje a nikto s ním nechce nič mať.