Evanjelium podľa Marka

13. kapitola

6Mnohí prídu v mojom mene a budú hovoriť: Ja som (Kristus); zvedú mnohých. 7Ale keď počujete o vojnách a zvesti o bojoch, nestrachujte sa. To musí byť, ale to nie je ešte koniec. 8Lebo povstane národ proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu. Miestami budú zemetrasenia, bude hlad [i zmätok]. To je začiatok bolestí. 9Vy sa však majte na pozore: vydajú vás súdom, budú vás biť v synagógach a stavať pred vladárov a pred kráľov pre mňa, aby ste im vydávali svedectvo. 10Ale najprv sa musí Nové evanjelium zvestovať všetkým národom. 11A keď vás povedú, aby vás vydali, nestarajte sa vopred, čo budete hovoriť; ale hovorte, čo vám bude dané v tú hodinu. Lebo nie vy ste to, ktorí hovoríte, ale Duch Svätý. 12Brat vydá na smrť brata a otec dieťa; a povstanú deti proti rodičom a usmrtia ich. 13A všetci vás budú nenávidieť pre moje meno; ale kto vytrvá do konca, bude spasený.

14Keď však ohavnosť spustošenia uvidíte tam, kde by jej nemalo byť - kto čítaš, rozumej! - vtedy tí, čo budú v Judsku, nech utečú do vrchov; 15kto je na streche, nech nezostupuje a nevchádza do domu vziať si niečo z neho; 16a kto je na poli, nech sa nevracia vziať si plášť. 17Ale beda tehotným a tým, čo koja v tie dni! 18Preto modlite sa, aby to neprišlo v zime! 19Lebo tie dni budú súžením, akého od počiatku, keď Boh stvoril svet, nebolo až doteraz a ani viac nebude. 20A keby Pán nebol skrátil tie dni, nebol by zachránený ani jeden človek. Ale pre vyvolených, ktorých si vyvolil, skrátil tie dni. 21A keby vám vtedy niekto povedal: Ajhľa, tu je Kristus! alebo: Ajhľa, tam je! - neverte. 22Lebo povstanú falošní kristovia a falošní proroci a budú robiť znamenia a zázraky, aby zviedli, ak možno, vyvolených. 23Ale vy sa majte na pozore; predpovedal som vám všetko.

Vždy 13 - ty deň v mesiaci sa Prakráľovná zjavila trom deťom. Už ostávajú 4. Upratovanie sa presúva na blízky východ. Stav hladiny Tigris a Eufrat je vcelku nízky. Dá sa ísť aj po vlastných. Jeden scénar je skutočný a ten druhý scénar je kôpija toho prvého, aby sa odpútala pozornosť od toho skutočného. ,Oni" sa len tak nevzdávajú. Tak sa budeme držať rady p. Abd-ru-shina a budeme pozorovať znamenia na nebi. Len, aby sa nezabudlo. , Slučka sa sťahuje."

Ďakujem za pripomienku v deň, keď sa na Slovensku oslavuje meno Anton...Všetko speje k veľkému dňu "D"...

***

Anton - má latinský pôvod a jeho význam je "popredný", "vynikajúci". Jeho osobným číslom je 6 – Nežnosť.

Oprava - scenár. Pre stromy nevidím les.

ragauian.cz/category/fatimske-zjeveni/

Vie niekto mimo iné, kde sa dá dohľadať a či vôbec niečo také jestvujem kde je to uložené a zapísané, čo všetko povedala trom vyvoleným deťom Matka Božia vo Fatime? Tretie je dnes už jasné, ale čo predtým a čo potom, to je niekde?

Týmto len dokázali, že veriť sa im veru už nedá, čo tvrdím už nejaký ten čas...Až 8 rokov a všetky ruky hore, či červený alebo modrý...

youtube.com/watch?v=zRfvmxpquwQ

Z teraz pred chvíľou prečítaného:

"Jedine duchovné sa vyvíjalo doteraz nesprávne a rušilo tým harmóniu. Teraz po súde je mu ešte raz poskytnutá lehota k zmene, prostredníctvom Bohom chcenej tisícročnej ríše. Ak dovtedy nedosiahne bezpodmienečnú pevnosť k dobrému, potom musí byť ľudsky-duchovné opäť stiahnuté až k tej hranici, kde sa nebude môcť vyvíjať k sebavedomiu, aby konečne pre všetky tvory zavládol mier a radosť v Božích ríšach!

Tak si ty, človeče, jediný, ktorý pôsobí rušivo uprostred zamýšľanej krásy tohto stvorenia, keď má byť teraz pozdvihnuté k potrebnej zmene do stavu hrubohmotného raja. Ponáhľajte sa; lebo len poznaním sa môžete dostať nahor vy ľudia! Učte sa na tom, čo vám zvestujem, stavajte z toho vašu novú cestu, ktorá vás musí viesť ku Svetlu. Silu k tomu obdržíte, akonáhle svoje duše pre ňu otvoríte." ABDRUSHIN - Bytostné.

Nahovorené ženou, ktorá patrila k najbližšiemu kruhu Prakráľovnej v novembri 1998:
https://www.youtube.com/watch?v=NxeF_lMZVPI&ab_channel=STUDEN%C3%81BYSTRINA

Pozemský čas bude vždy nepodstatný...


Imanuelov odkaz vyvolenému národu, prijatý 6. júna 1998 Natáliou de Lemeny - Makedonovou, ktorý bol zverejnený vo Večných zákonoch 2. - júl 1998, kde zároveň je vysvetlenie proroctva Natáliou de Lemeny - Makedonovou:

Blíži sa deň hnevu

Radujme sa, prídu anjeli
Boh nás zachráni
Jeho deň je tu

Pripravte sa, bude voda
Zrýchli sa to, zlepšuje sa to
Buďte bez obáv
Bežte, ale neutečte
Prekrojte chlieb
a nespúšťajte z neho oči
Suché lístie opadáva

V y s v e t l e n i e p r o r o c t v a

Blíži sa deň hnevu
Tisícročia zvestovaný súd čoskoro vyvrcholí. Boh sa hnevá na ľudí, ktorí sa nevyvíjajú správnym smerom.

Radujme sa, prídu anjeli
Tí, ktorí sa dobrovoľne a dôsledne pripravujú na súd, majú dôvod radovať sa, lebo temno bude konečne potrestané a Zem očistená od zla.
Do hmotnosti zostúpia vysoké duchovné bytosti a budú duchovne aj pozemsky ochraňovať vyvolený ľud počas ťažkých a neznesiteľných chvíľ.

Boh nás zachráni
Imanuel si príde po vyvolených, ktorí napriek ťažkostiam budú veriť v jeho príchod. Potom zachráni aj mnoho tých, ktorí sa duchovne prebudia až v krízových situáciách.

Jeho deň je tu
Deň súdu – Pánov deň sa konečne stane skutočnosťou.

Pripravte sa, bude voda
Na súd nepotrebujete nič iné, iba jednu výzbroj – dostatočne vyvinutého ducha. Preto ho nenechajte spať ani leňošiť. Súd vyvrcholí veľkou vodou, z ktorej bude vyvolený národ zachránený obrovskou kozmickou loďou. Preto archa opísaná v mojom sne stála na vode a nie na pevnine.

Zrýchli sa to, zlepšuje sa to
Všetko sa zrýchľuje, aby sa ľudia prebudili z poblúdenia a nevedomosti. Náhle zmeny v myslení budú sprevádzať aj náhle zmeny počasia – búrky, horúčavy, chlad, dážď, všetko sa rúti do vrcholu. Zrýchlenie znamená zároveň skrátenie utrpenia. Boh je spokojný, lebo počet prebudených a dozrievajúcich rýchlo rastie.

Buďte bez obáv
Kto sa už teraz chystá na cestu, neprepadne panike a odíde prvým vlakom.

Bežte, ale neutečte
Ponáhľajte sa, lebo čas na duchovnú premenu sa rapídne skracuje. Nezdržujte sa ničím nepodstatným, aby ste nezmeškali svoj odchod.
Neopúšťajte svoje rodisko, vyvolený národ bude zachránený ako prvý.

Prekrojte chlieb a nespúšťajte z neho oči
Chlieb je dar Boží, ktorým denne živíme svoje telo. Táto kniha je tiež dar Boží, ale duchovný, živí nášho ducha. Preto ju denne otvárajte a čítajte. Keď ju spustíte z očí, duchovne vyhladnete, zoslabnete a nebudete schopní sa povzniesť.

Suché lístie opadáva
Kto sa čo najskôr nespamätá – do jesene a duchovne neožije, ten padne ako suché lístie na zem, zhnije a rozloží sa.

Večné zákony 2.

youtube.com/watch?v=43aBmGDB-qs


J.A.S.

OTÁZKA: Ako je možné, že tak veľa ľudí nemôže nič nájsť v Posolstve Grálu, zatiaľ čo pre mňa je s Bibliou všetkým? ODPOVEĎ: To budú prevažne sektári, nie však vnútorne ešte slobodní ľudia. Kto hovorí, že Posolstvo Grálu je ľahké alebo neposkytuje nič nové, ten ho nepozná, nič z neho nenačerpal, aj keď ho prečítal, krátko, práve on ho nepochopil. Bolo pre neho príliš ťažké, a preto sa mu zdá ľahké. Tým je vlastne povedané všetko! Taký človek sa však môže utešiť tým, že Posolstvo ani nie je pre neho určené. Komu nič nedáva, ten tým prijal práve to, čo si zaslúžil. To predsa patrí k triedeniu. Neskoršie skúsenosti to zreteľne ukážu. ABDRUSCHIN- Odpovede na otázky.

Žid ( Jehudim - podľa kmeňa Juda ) s veľkým , Ž" - Izraelčan, príslušník izraelského národa, potomok izraelských kmeňov; žid s malým , ž" - izraelita, vyznávač náboženstva opierajúceho sa o Starý zákon a uznávajúci jediného Boha.

Nuž a práve 30.5. sa narodil aj jeden známy nemecký liečiteľ, ktorý pôsobil po 2.svetovej vojne, čiže po odchode Abdrushina zo Zeme. Bruno Gröning.
Liečil bez dotyku masy ľudí, až si ho začali všímať všetci otroci farma biznisu.
Ako mohlo toto dopadnúť?
Súdmi a zákazmi ho odstavili od liečenia, od jeho poslania na Zemi, až zhorel vo vnútri rakovinou v Paríži, keď nemohol sprostredkovať silu zo Svetla v prospech zdravia a šťastia ľudí,.a tak aj on predčasne opustil Zem.
Pravdu ale nezastavia, pretože víťazom aj na planéte Zem bude Dobro, Svetlo a Spravodlivosť.
Na veky vekov.
AMEN!

BRUNO GRÖNING : , Mojím prianím vždy bolo, aby som pomohol nie len jednému človeku, ale všetkým ľuďom, ktorí tu na tejto VEĽKEJ BOŽEJ ZEMI žijú, pokiaľ si to zaslúžili, aby im bola pomoc poskytnutá." BRUNO GRÖNING : , Ja som neustále tým Človekom, ktorý bude rozsievať a zožínať pokoj a mier na tejto Zemi."

Tohtoročný príliv Božej Sily skrze Ducha Svätého je fakt neskutočný....Takú silu som ešte ani raz nepocítil ako práve v tomto roku 2025---BDEJME!!!

A aby sa nezabudlo: Včera ubehlo 594 rokov od upálenia Jany z Arku! 5+9+4=18 - 1+8=9

Je smutné, že práve v tento deň, tak významný pre celé Stvorenie, siahli jej na život, tak strašným spôsobom - upáleným...

Nezlomili ju, lebo kto verí Bohu, verí jeho Pravde, kto postaví Boha a jeho zákony na prvé miesto, kto verí svojmu poslaniu, pre ktorý sem prišiel na Zem, toho žiadna zlovôľa temna nedokáže zlomiť!

Jana z Arku: Narodená: (6.1.1412 Domrémy-la-Pucelle

Upálená: 30.5.1431 Rouen

Jej pozemské telo sa zlosynom sa síce podarilo upáliť, dokonca v čase, keď je vylievaná božia sila Duchom svätým do Stvorenia, a tak Janu z Anku zdanlivo umlčať a zastaviť, ale nie jej odkaz a poslanie, čoho dôkazom boli udalosti, ktoré sa po tomto zločine udiali...
Dodnes jej odkaz stále žije a žiť bude...

*************************************************

Hlasi a vidění vedou ji osudu vstříc,
přes území nepřítele ke králi,
že spasí Francii rychle mu říct.

Dostává vojsko,
vítěztví dává,
korouhev s květy lilie,
katem anglických žoldáků brzy se stává.

Bohem vyvolena osvobodit rodnou zem,
působí mocně na vojáky,
národní hrdinka milována svým lidem,
Panna orleánská vstoupí do dějin stoleté války.

Zrazena stane před soudem,
jako čarodejka a kacířka souzena,
osočena ze spojení s ďáblem,
na hranici upálena.

https://www.online-pribehy.cz/Povidky-citaty-milostne-SMS/johanka-z-arku

A spomienky v duchu už navždy ostávajú...:

youtube.com/watch?v=6EFagLyzdeU

youtube.com/watch?v=bFsfFTM9P5I

Celý film: youtube.com/watch?v=ZHzAtqT7hTY

youtube.com/watch?v=EJG1VUW7eSU

A Božia sila bola opäť vyliata skrze Ducha Svätého do Stvorenia...Kto nezažil, necítil, nikdy tento dej nepochopí, tak ako má...Bohu nekonečná vďaka zato!

ABDRUSHIN - Turíce.


Ozdobte teraz svoje duše čistými rúchami, ľudia; lebo máte sláviť Turice! Kto to nedokáže, ten bude počítaný k duchovne mŕtvym.

Prežívate Turice v deň Svätej Holubice!

Ako sa pri obnovovaní trvale činnej prírody zem oblieka zakaždým znovu do mladistvého rúcha, takto svedčiac o láske svojho Stvoriteľa a o neúnavnej ochote premeniť každú milosť bez váhania na čin, tak máte aj vy v stálej bdelosti naplnení vďakou využívať požehnania stvorenia, aby ste dozrievajúc priviedli k rozkvetu to, čo ako vzácne Božie dary spočíva v schopnostiach vašich duchov.

Prebuďte sa všetci, ktorí ešte driemete! Tak volá ku vám ustavične radosť aj utrpenie; lebo vaše náhlenie sa pozemským bytím je spánkom ducha, nie však tou bdelosťou a tým životom, ktorý vás môže priviesť vo stvorení nahor!

Nedostanete sa ani o krok ďalej, i napriek tým najvyšším poctám, pri všetkom bohatstve a všetkej sláve, ktorú vám pozemskí ľudia ponúkajú, ak sa zapriahnete do ich jarma a vykonáte v tom pre nich veľké veci v sebaklame, že im tým ozaj dávate niečo veľké!

Niet vo svete nič veľké, čo súčasne neprivádza aj k Bohu, čo naplnené vďakou nevzniklo na jeho počesť. Jedine v tom spočíva veľkosť a trvácnosť! A všetko ostatné podlieha márnej pominuteľnosti už pri svojom vzniku.

Ozdobte svoje duše, ľudia; lebo svetové obdobie to vyžaduje. Inak nebudete vpusení do ríše, ktorú Boh nechal pripraviť pre tých, ktorí smú žiť ďalej vo Stvorení.

Očistiť svoje rúcha musíte však vy sami! Nikto iní to nemôže za vás urobiť a vy sa musíte namáhať z celej sily, ktorú ste schopní ešte zozbierať, ak vôbec chcete dosiahnuť, aby všetka špina z vášho rúcha zmizla.

Nie je to také ľahké, ako si predstavujú ľudia, alebo ako učia cirkvi! Samotná modlitba vám nič neosoží, musíte konať. Celý váš pozemský život musí byť svedectvom toho, že chcete skutočne vytvárať len dobro a to všetkými svojimi schopnosťami, ktoré vám Boh poskytol!

V Slove Pravdy som vám dal prostriedok na dôkladnú očistu. Používajte ho horlivo a svedomito! Nič iného vám k tomu nebolo dané!

Poctivou prácou na sebe samých môže vám byť mnohé uľahčené, nie však odpustené! Vymaňte sa z tohto sna o Božej láske, ktorá by vám pre vaše modlikanie svojvoľne prepáčila vinu, ktorú ste na seba uvalili nedbaním na jej sväté zákony. Pustite sa do práce, bez meškania a snažte sa ešte zachrániť, čo sa vo vás zachrániť dá. Nepozerajte sa pri tom na druhých, ktorí musia opäť sami za seba vykonať očistu svojich rúch, ak sa to má podariť.

Niet ani jedného človeka, ktorý by s tým bol už hotový a  mohol by sa nazdávať, že je už schopný vojsť do Božej ríše, ktorá má teraz vzniknúť na zemi, ako je to už oddávna zasľúbené.

Vy ste cestu k tomu už našli a nemôžete zablúdiť, ak sa neodchýlite od Slova, ktoré som vám priniesol z príkazu môjho Otca, Všemohúceho Boha.

Myslite na seba samých, na svoje chyby, ktoré zhovievavo nazývate slabosťami a snažte sa pripraviť na vznešenú Slávnosť Svätej Holubice! Neozdobujte sa pri tom iba pozemským rúchom, ale dajte aj rúcham vašich duchov zažiariť najjasnejšou belosťou svojho veľkého chcenia a túžby po Svetle!

V deň vznešenej Slávnosti zahalí vás Božie Prasvetlo žiarou svojich lúčov. Snažte sa prijať z nich toľko, koľko len môžete; lebo dostanete iba toľko, pre koľko ste sa otvorili, nie viac, aj keď vás bude celkom zahaľovať!

Ale na prichádzajúcu Slávnosť myslite v pokore, nie s pozemskou ctižiadosťou alebo so želaním, byť povolaní. Mnohí sa snáď domnievajú, že povolanie sa udeľuje svojvoľne, iba podľa pozemského uváženia. Kto myslí takým spôsobom, ten vôbec nepozná význam takého povolávania.

Ja pritom nevyvoľujem, ale spĺňam! Spĺňam to, čo bolo už kedysi ľudským duchom na ich prosby povolené, akonáhle niektorý z predchádzajúcich prosebníkov svojim dobrým chcením našiel cestu.

Z tohto dôvodu povolávam, aby tým bolo Svetlom splnené to, čo sa im kedysi milostivo doprialo. Ako sa s tým potom človek vysporiada a čo s tým podnikne, je jedine jeho vecou. Jemu je tým najskôr poskytnutá lehota k vývoju alebo k pádu, aby sa tým súdil!

Preto sa tiež stáva, že niektorý z povolaných môže cez to všetko ešte sklamať a zlyhať. Mnoho malomyseľných ľudí sa však domnieva, že ja musím o každom takom zlyhaní vedieť už vopred, a že by som už vôbec nemal povolávať také osoby, ktoré chcú zlyhať.

Ako malicherne zmýšľate o Svetle! Hovorím vám ešte raz: Ja spĺňam! V týchto splneniach je však obsiahnutá tiež hnacia sila pre každého jednotlivca, ktorá mu umožňuje vystúpiť hore do večného života alebo ho donúti, aby klesol do hrôzy rozkladu.

Já spĺňam ako zákon Božej spravodlivosti! Plním veci, ktorých začiatok leží veľmi často o tisícročia naspäť.

Často vidím už pri povolávaní prichádzajúce kolísanie a tiež pád, ale ja spĺňam! Tým bude pád neverného ešte urýchlený a bude hlbší, aj keď bol do tej doby verne vedený po celé tisícročia a pripravovaný pre službu, ktorá mu bola povolená na jeho prosbu.

Ako ďaleko ste vzdialení od pochopenia môjho konania, ak sa snažíte posudzovať ho iba pozemsky. Keby som sa chcel obzerať na vaše pochybnosti, vaše nezdravé, zdĺhavé hĺbanie, nútilo by ma to, aby som celý svoj pozemský život vás trvalo poučoval, bez toho, aby som splnil svoju hlavnú úlohu, ktorá spočíva v súde a vo výstavbe Božej ríše tu na Zemi.

Aj keby som vás chcel trvalo poučovať, vynachádzali by ste vždy nové otázky ešte skôr, než by ste si osvojili to, čomu som vás učil a skôr, než by ste sa vôbec pokúsili o to, aby ste o tom dôkladne premýšľali a prosto hneď podľa toho žili!

Keby som takým spôsobom jednal, bolo by to z mojej strany len plnenie vašich prianí. Bolo by to pôsobenie bez konca, ale tiež bez výsledku! Ale ja tu chcem splniť Božiu vôľu a nie ľudské priania!

Nebudete mi v mojom jednaní nikdy správne rozumieť, pretože neprichádza z tých úzkych hraníc, ktorým sú podrobení pozemský ľudia. Preto sa ani nepokúšajte o to, aby ste moje jednanie chceli vtesnať do ohraničeného poľa vašej možnosti chápania.

Chopte sa toho, čo vám dávam. Ale uchopte to všetko a snažte sa podľa toho žiť. V prežití dostane sa vám potom čoskoro tiež poznania, že všetko, čo som vám dal, je tiež správne.

Nepočínajte si ako hladní ľudia, ktorí sa dychtivo stále vrhajú na potravu a stŕhajú všetko k sebe v klamnej predstave, že by im mohlo inak niečo uniknúť, ale ktorí ukladajú bokom všetko, čo dostali, len aby neprepásli najbližšiu možnosť. Tak sa nikdy ani nedostanú k jedlu a vo svojom náhlení stále slabnú a konečne ešte skutočne zahynú hladom.

Vezmite, čo už máte a dôkladne toho využite skôr, než budete opäť požadovať ďalšie! A nepočínajte si pri tom ako šialenci.

Lenže okrem práve vysvetlených dejov, ktoré prebiehajú pri každom povolaní, sú ešte takí ľudskí duchovia, ktorí kedysi vo zlom chcení skrížili cestu Vyslancom Svetla a zmýšľali o nich zle. Či už sa to týka niekdajšieho Abd-ru-shina alebo aj Nahome, Márie ako Kasandry alebo Ježiša – každý z týchto ľudí musí sa teraz na zemi zísť so mnou k poslednému zúčtovaniu. Pritom je mu podľa svätého Božieho zákona lásky poskytnutá ešte raz príležitosť, aby mohol staré zlo odčiniť a napraviť poctivou službou Grálu!


Avšak len v službe ako povolaný.


Má pri tom iba krátku voľbu. No ak sa stane, že ho povolám, potom je tiež v dobe tohto povolávania silne preniknutý najlepším chcením. Ak potom opäť zakolíše, bude jeho zrútenie šialeným pádom do hlbín nevýslovných hrôz, ktorých hrôzu si človek nedokáže predstaviť.

Ale väčšina z týchto ľudí zmýšľa práve tak nepriateľsky ako kedysi. Ale tentoraz tým vyvolávajú súd, ktorý sa obráti svojimi účinkami proti nim. Oni sami spôsobujú toto pôsobenie svojím opätovným zlým úsilím!––

Ľudia, čo vy o tom všetkom viete! Nič! Nemôžete ani odo mňa očakávať, aby som vám u každého jednotlivo vysvetľoval, o čo ide, len aby ste tomu rozumeli! Ale ten, koho sa to týka, vie tiež celkom presne, čo to všetko znamená; okrem toho o to vždy prosí. Vaše porozumenie nie je pritom nutné. A tak prežijete tiež vždy znovu mnohé, čo nemôžete pochopiť.

Nech sú blažení tí, ktorí v tom nehľadajú žiadne nedostatky ani nepochybujú o tomto vedení. Lebo nikdy nepochopíte podstatu Božieho konania! Buďte pokorní a ďakujte Všemúdremu, Všemocnému, ktorý vám daruje milosť, aby ste zažili a prežili obrat svetov, aby ste potom mohli spolupôsobiť na veľkej duchovnej výstavbe, ktorá bude podľa vôle Božej.

Pri tom nezabúdajte na jedno: že každému ľudskému duchu zostáva slobodná vôľa k rozhodnutiu! V tom by predsa nebol žiadny život ani žiadna slobodná vôľa, keby mohlo byť predvídané, ako sa ľudský duch sám pre seba rozhodne! Keď to uvážite, musíte sami prísť na to, že by nemohlo byť vôbec ani reči o slobodnej vôli k rozhodnutiu, keby jeho konanie sa dalo už vopred úplne presne určiť.

Lenže duchovne je videná každá možnosť a každá pravdepodobnosť a potom sa to v pravý čas berie do úvahy, aby sa tomu čelilo.

U celého ľudstva ako celku dá sa to však vyznačiť úplne presne. Činy a konanie ľudstva musia ísť po tých cestách, ktoré sú určené chcením najsilnejšej časti ľudstva.

Ale ani v tom nemôžete mňa nasledovať, lebo by ste povedali, že teraz je to predsa iné, pretože ľudská vôľa už nevládne vo stvorení, lebo bola vydedená.

Zaiste, ale preto nebola ešte ľudstvu odňatá slobodná vôľa v rozhodovaní. Lenže človek, ktorý sa slobodne nerozhodne podľa vôle Božej, bude v budúcnosti vyradený, aby smel žiť vo stvorení, pretože sa ukázal ako neschopný, aby mohol žiť ako sebavedomí tvor.

To je ten rozdiel medzi minulosťou a budúcnosťou prítomnosťou. Ale vo vlastných rukách každého človeka bolo aj naďalej ponechané to, že sa môže sám rozhodnúť v otázke života a smrti, bytia alebo nebytia. Ale toto rozhodnutie sa prejavuje veľmi rýchlo, bezprostredne. Ale trvalé váhanie alebo rozmýšľanie ako doposiaľ nie je už možné. Prišiel čas sa Božej vôli podrobiť alebo sa od nej odkloniť.

Iba ten človek bude môcť v tisícročnej ríši žiť tu na zemi, ktorý sa dobrovoľne podriadi vôli Božej. Ale ani tomu nerozumiete. Lebo aj to sa deje úplne inak, omnoho zákonitejšie a prirodzenejšie, než si to vy predstavujete, keď sa aj v tom snažíte používať pozemských pojmov. Moc Božia je väčšia než sa vy domnievate, ale ona sa vo svojom pôsobení prejavuje inak, než ako vy si to svojim detským spôsobom predstavujete. Nie menej mocne, ale všeobsiahle naliehajúc, neúprosne tlačiac a drviaca iba to, čo sa jej nechce podriadiť ale sa jej chce protiviť.

Je to všetko príliš veľké pre ľudské pochopenie.

Pripravte sa preto v pokore na Slávnosť. V tento deň je pre vás nebo otvorené! Dbajte, aby vás sila žehnajúc zasiahla a posilnila vás.

Vo mne znejú ak hlasné zvony Slová:
Niet vo svete nič veľké, čo súčasne neprivádza aj k Bohu...

Chcel by som sa s Vami podeliť o jasnovidne prijatú poviedku „Mohol som žiť na Hore spásy“. Autorom je Milan Slanina z Třebíča, ktorého osobne nepoznám. Ani neviem ako sa ku mne dostal tento na starom písacom stroji naklepaný text. Ja som ho len v minimálnej miere jazykovo upravil a elektronicky spracoval. Verím, že autor by stým súhlasil a takisto by súhlasil zverejnením, aby aj iným ľuďom pomohol prežiť sviatok „vyliatia Ducha Svätého“.

MOHOL SOM ŽIŤ NA HORE SPÁSY

26. máj
Pred očami mám biely autobus v svietiacom oblaku. Kolesá pod úrovňou vozovky sa pomaly predierajú dopredu. Ideme všetci. Ľudia, ich pomocníci malí, veľký. Nik tu nie je sám. Väčšinou o tom len nevedia. Pozrite sa z okien von a uvidíte ich. Sú tam všetci. Sedia vedľa vás. Hrubohmotné okná, ktoré vidíte, majú svoj obraz asi o meter aj pol ďalej na každej strane, takže to vypadá ako keby celý autobus bol o tri metre širší.

Anjelská bytosť letí vysokou rýchlosťou v nekonečnej výške a svojou dlaňou tvorí kužeľ svetla. Ideme v jeho stope.

27. máj
Môžem vstúpiť na Horu Spásy. Každá sekunda je jedným dňom. Každý krok má nekonečnú cenu. Chodíme po svetle. Chodíme vo svetle a kúpeme sa v ňom. Prach z nížin zatiaľ nevnímame. Nesieme ho v sebe. Prvé kroky smerujú k Pánovej pyramíde. Brána a cesta. Polovica rovná a potom schody. Jeden schod, jeden stupeň. Vlna vďačnosti že vôbec môžem. Celá pyramída je prežiarená svetlom, ktoré neustále steká po ich stenách. Lúče svetla prenikajú dovnútra a von súčasne, tvoria špirálové oblúky zložené z ďalších a ďalších lúčov, ktorými letí vždy jeden stredom akoby tunelom. Celá pyramída je uložená v svetelnej guli, ktorá pulzuje asi do vzdialenosti troch metrov. Vpredu tvorí priechod, ktorým prechádzajú tí, ktorí sa idú pokloniť. Vo vnútri tejto gule je ďalšia, avšak tá je z jednej tretiny skrytá pod zemou. Do nej vstupujúci ľudský duchovia sú umývaný svetlom. Lúče odstraňujú šupky nečistého prachu, ktorý si kto zo sebou priniesol. Prežitky, myšlienky, predstavy a sny. Ukĺznutia a pády. Nič nie je skryté. Všetko je ako nahé.

Každý schod je ako nekonečný stupeň. V srdci túžba po svetlu a predsa ma niečo drží. Som to ja sám. Tí ktorí odchádzajú, už žiaria ako zapálené sviečky v tme. Zostupujú po stupňoch dole a časť z toho, čo dostali, dávajú čakajúcim. Čakám a stúpam. Ide to pomaly. Jeden schod. Jeden stupeň. Jeden krok. Jeden svet... Stojím pred tunelom do vnútornej gule a prosím o vstup. Na každej strane stojí zvláštna svetelná bytosť. Jediný pohľad jej očí by ma zrazil k zemi.

Tlak svetla neustále vzrastá. Smiem vstúpiť. Som tu sám. Sám za seba. Ďakujem Pánovi stvorenia, že mi dal silu doniesť svoj kríž až sem, na Horu Spásy. Čas a priestor na chvíľu nemajú zmysel a všetko vedomie zaplňuje obraz žiariaceho kríža Pravdy, pred ktorý som bol postavený. Potom mizne akoby milión krát zväčšený. Schádzam zo schodov a vnímam, ako ľudia predo mnou vstupujú do vnútorných obalov svetla. Prajem si aby som im mohol dať časť toho, čo som dostal. Vysielam lásku a dobro. Ku každému letí malý lúč svetla, ale nie každý ho prijíma.

Zvony. Niečo okolo mňa praská a objavuje sa obrovská trhlina, ktorá vypĺňa všetko. Úžasné vibrácie svetla v mohutných pulzáciách. Nekonečné množstvo vĺn. Chcem zostať spať na Hore, ale nie každý môže. Napriek tomu by som po prvý krát mohol...

28. máj
Práce na Hore sú v plnom prúde. Armády bytostných stavajú kupolu. Prší svetlo a mne dochádzajú slová. Je to nádherné. Opäť idem k pyramíde. Po dláždenej ceste tečie rieka svetla. Celá cesta žiari. Kráčam ku schodom. Hladina mi je po členky. Na každom stupni sa hladina zvyšuje. Omýva nás. Prúd naberá na sile. Pri každom kroku praská jedna šupka prachu, ktorú máme v sebe. Obal sa trhá, pod prúdom svetla sa rozpúšťa a mizne. Vrchol pyramídy žiari ako hrot veľkej prskavky. Kontakt dvoch svetov v jednom jedinom bode.

Tu je zakotvené Svetlo na Zemi. Chodíme po jeho lúčoch. Zem duní a vlní sa pod nohami. Celá Hora ožíva každým okamžikom stále viac. Všade sa usilovne pracuje.


29. máj
Bytostní stavajú zo svietiacich plátkov svetla kupolu nad Horou Spásy. Ešte nie je hotová. Žiariace kvapky stekajú po plášti v rôznofarebných prúdoch a vpíjajú sa do dychtivej zeme. Ožíva každý kameň, každý strom. Mohutný strážcovia bdejú nad týmto miestom. Dívajú sa a mlčia. Vstupujeme k lesnému domčeku, v ktorom spása prichádzala na svet v podobe ľudských slov. Živé obrazy sa zhusťujú do mnohých viet. Prameň ktorý vychádza z vnútra Hory hrá. Vnímam melódiu, ktorá má v sebe rytmus zvonov.

PREDSLÁVNOSŤ
Trojica duniacich zvonov otvára svojimi svetelnými vibráciami priestor nad chrámom. Ľudia prežívajú okamžik za okamžikom. Hrá hudba a do chrámu svieti svetlo. Svietiace lúčne špirály sa roztáčajú a striekajú do stvorenia stále väčšie a väčšie kvapky.

Cítim ich vo vlasoch, na tvári, na rukách. Na chvíľu vnímam aj ostatné bytosti, ktoré do sály prichádzajú. Priestory chrámu sú zaplnené do posledného miesta. Veľké zástupy bytostí. Ten chrám už nie je okolo nás, ale ako by sme ho mali v sebe. Prší. Prší svetlo. Mení sa v súvislý prúd. Ľudia prebuďte sa a nenechávajte ich voľne pretekať. Máte ich využiť. Cítite to?
Vtom je výzva pre každého z nás. Počujete ju tiež?

30. máj
DEŇ SVÄTEJ HOLUBICE
Hlavná slávnosť. „Pozemský ľudia zanechajte za sebou prach z nížin, vstupujete na pôdu ktorá je posvätná.„ hovorí Pán a jeho hlas sa ozýva v každom strome, v každej kvetine. Každý kameň hovorí jasnou rečou. Počuješ ? Každý krok po tejto pôde má v hlbokom prežití nesmiernu hodnotu. Vnímajte každý okamih. Prežívajte. Až po rokoch si budete vedomí toho, že vaša noha mohla na túto pôdu vôbec kedy vstúpiť.

Štrnásť krajín sveta. Dvesto ľudských duchov svetlu spečatených. Päťdesiat od nás. Viac než každý štvrtý ... Kruh na Zemi sa rozširuje o nových služobníkov. Je väčší pre nás všetkých. Pán hovorí jasnou rečou ku každému z nich. Chrám je plný. Stojíme v čase. Prúd svetla, ktorý vyteká z Hradu Grálu zvyšuje svoju intenzitu. Svetlo je všade okolo. Sme ako zaliaty do tuhého svetla. Žiariaci kríž Pravdy svieti nad stvorením. Pánov meč spravodlivosti preniká celé stvorenie od hora až dole. Zanecháva za sebou čistý, oddelený priestor. Deliaca hranica je živá. Kontrasty sú náhle všetky vidieť. Nič už nesplýva. To len človek je úplne slepý.

Meč preniká na samu podstatu môjho bytia. Nie je sa kam skryť. Neutečieš ! Je to len maličký zlomok času a predsa sú to celé veky.

Počujem svoje meno. Vykročím na nekonečne dlhú cestu. Po krajoch oltára stoja vznešené anjelské bytosti. Ich zlaté prilbice svietia ako dve slnká. Každá z nich sa opiera o veľký meč, ktorého rukoväť tvorí zlatý rovnoramenný kríž. Jeho spodná časť prechádza v širokú, bielu žiariacu čepeľ, ktorá má uprostred hlbokú zlatú ryhu. Tá sa ťahá až ku špičke. Na prsiach majú strieborné štíty so zlatým znamením v kruhu. Biela a zlatá. Splývavý biely odev dosahuje až na zem. Z ich očí vyšľahnú oslnivé svetelne lúče. Prepaľujú sa priestorom i časom do stále nižších úrovní. Skúmajú každého zvlášť. U každého sa zastavia. Nie je možné utiecť. Niet kam. Dostihnú ťa nech je tvoj duch kdekoľvek. Uvedomujú si len jedno: Veľmi to bolí ... Sedím ako prikovaný. Znovu počujem svoje meno. Zmysly sú opäť zapojené. Pánov učeník sa ku mne blíži. Oslnivo žiariaci kríž sa pohybuje za ním. Plní len Pánovu vôľu. Prvý krát vnímam zlatú auru. Žiariaca čistota ... Prichádza ku mne. Nič nevidím, len svetlo ... Vnímam svet cez svoje priehľadné čelo. Stena zo svetla vyplňuje všetko okolo. Zo steny vychádza ruka a jej prst sa ponára do môjho priehľadného čela. Zanecháva za sebou znamenie kríža. Cez tento kríž sa dívam na svet okolo seba. To miesto, kde prešiel jeho prst nejde ničím vyplniť. Je to nezmazateľné, trvalé. Moje duchovné čelo je prepálené lúčom svetla... Predĺžená ruka Pánova na chvíľu zostala na mojej hlave. Je to akoby teplý, hustý med stekal od hlavy dolu po celom tele... Božia sila je vyliata. Spečatený Svetlu ! Smiem vidieť ešte viac... Nové Turíce. Učeník sprostredkováva silu Ducha Svätého. Nad každým sa objavuje plamienok. Väčší, menší. Sme zapálený. Horíme.

SVÄTÁ HOSTINA NOVEJ ZMLUVY
Sme pozvaný. Môžeme pristúpiť ... Nekonečný okamih a predsa zlomok času. Prežívanie posledného varovania. Len ten, kto je vnútorne čistý, ten môže pristúpiť. Každý prijíma koľko je schopný. Plné náručie svetla. Veľká radosť a veľký smútok. Mnohé dlane zostanú rýchlo takmer prázdne, väčšina zostane nevyužitá. Ako dlho ešte ?... Niektorí dozrievajú veľa rokov k tomu, s čím mali na Horu prísť prvý krát. Prvý krát v živote mohli vedome vstúpiť na miesto, ktoré je príliš posvätné na to aby človek pochopil aspoň malú časť z toho čo tu môže prežívať.

31. máj
Slová Pána sú súdom pre každého z nás. Čas je príliš krátky. A potom tá veta, ktorá pretína opäť celé stvorenie: “Od vás bude potom požadované oveľa viac !„ ... Pred sebou vidím hlbokú priepasť. Stojím na jej okraji a smiem sa chvíľu dívať dolu. Nie je možné opísať ľudskými slovami, čo je dole. Jediné slovo: Neodvratnosť. Pod sebou mám vedomie jediného stavu vecí. Stačí jediný krok a budem už len večne padať... Nikdy však nedopadnem na dno. Nie je!... Kniha života sa zaviera pred mojimi očami a moje meno by mohlo v nej chýbať ... Križovatka vedomého života. Môžem sa slobodne rozhodnúť. Naspäť však cesta nevedie.
... „Najradšej by som vám svoje Slovo zobral...“ mi znie celou bytosťou. Veľký smútok a sklamanie cítim z týchto niekoľkých slov Pána. Vnímam aj veľké odhodlanie každého z nás. Budem však schopný? Dokážem to? Nesmieme sa zaradiť medzi zástup tých, ktorí tu stáli pred nami a sklamali. Od nás bude požadované omnoho viac... Aj za druhých. Naše mená sú zapísané v Knihe života. Záleží len na nás. „Choď, jednaj, mysli a prežívaj tak, aby si sa nemusel červenať a hanbiť ak sa budeš dívať na kríž Pravdy. To maj neustále na pamäti.“ Hlas utícha.

1.jún
Hora Spásy. Opäť stojím u pyramídy. Prvý krát môžem predstúpiť bez zastavenia. „Nič nehovor„ ... A predsa sa z môjho vnútra rodia slová : „Ďakujem, ďakujem, ďakujem.“ A medzi nimi sa náhle objavuje ďalšie, ktoré je tak ťažké vysloviť: „Sľubujem!“ ... Môžem ísť len dopredu. Sľubujem!

Kľud. Mier. Radosť. Pokoj. Harmónia. ... Teraz chápem, prečo Pán založil na svätej Hore Tvrdenie mieru a Prameň duchovnej sily. Sú pre každého z nás. Kto sa usiluje, ako ja, ako ty, ako my... To všetko si ponesieme zo sebou medzi ľudí. Budeme dávať len to, čo sme dostali. Svetlo nás sprevádza. Po nás prídu ďalší, ale teraz v tejto dobe sme to my, presvetľujeme cestu. Len na nás záleží, koľkí ešte po nás musia prísť.

Temno obopína Zem ako had. Každý z nás má v ruke lúč svetla. Rozsvieťte ho. A kdesi z nebeských výšin sa znáša Boží hlas: „Vy malý národ, ste tým kvasom, ktorý som pripravil pre ľudstvo...“

2.jún
Odchádzame. Náš duch má však nový domov. Sem sa budeme už len vracať. Sme vyslaní ... Nepoznáme ešte svoje konkrétne úlohy, ale jedno už vieme – ten raj na zemi, kde sme mohli zapustiť svoje korene, bude raz aj tam, kde každý z nás ide. Naše korene sú ešte slabé a musíme urobiť všetko preto, aby zosilneli. Zosilneli Slovom. Až potom budeme schopní. Je to dlhá cesta, ale každý z nás vie že otáľať nemôže. Nie je proste čas. Po ľavej strane prechádzame obrovský skalný masív. Sú tam sprievodcovia. Veľa bytostných, ktorí sprevádzajú prichodiacich.

Znovu vnímam hlas: „Nie je dôležité vidieť, ale keď vidieť môžete a máte čo povedať, potom hovorte. Nedostali ste tento dar pre seba, aby ste mali byť načo hrdí. Dostali ste ho pre druhých. Najskôr sa však musíte naučiť ho používať. Učte sa v mlčaní. Čakajte. Nechajte Slovo v sebe zakoreniť. Potom hovorte až sa vás budú pýtať. Dôležitejšie je počúvať, keď v sebe ten hlas počujete. Pozemský ľudia, keby ste len z maličkej časti vedeli, čo všetko vám bolo dané, využili by ste všetku silu, ktorú ste dostali ku splneniu úlohy, ktorá vám bola zverená. Neplytvajte zbytočne, lebo vaše dlane by rýchlo zostali prázdne.„

Nezadržateľný prúd mi zalieva zrak. Závojom sĺz vidím pred sebou cudzí autobus. Plný mladých ľudí. Na krátku dobu vystupujeme. Niečo sa deje. Radšej by som tých ľudí obišiel ale nejde to. Ide z nich veľký chlad. Na konci davu, ktorým prechádzam sú dvaja ktorí sú iní. Majú v sebe slabú iskru svetla. A tí ostatní? Náhle poznanie mnou prejde ako ostrie noža. Veď oni sú mŕtvi!

„Áno, vidíš dobre, oni sú naozaj mŕtvi. Nie je im pomoci. Nezabudni nikdy na to čo si tu mohol vidieť.“ Nie, na to sa zabudnúť nedá. Je to príliš živé, konkrétne a otrasné... Na colnici míňame ďalší autobus plný ľudí. Len traja... Traja živý ľudia z viac než štyridsiatich. Uvedomujem si veľkú zodpovednosť za všetko čo som mohol vnímať.

3.jún
Nevydržím medzi ľuďmi. Musím ísť von medzi stromy, kvetiny a kamene. Všetko je príliš živé. Chodím a mlčím. Je to veľmi ťažké pre niekoho, kto bol zvyknutý veľa rozprávať. Sedím a píšem. Mám veľmi prísny dohľad.

Všetko som musel stratiť, ale len pre to, aby som na Hore Spásy všetko znovu získal. Uvedomujem si, že všetko musí byť nové, a ja som si prial, aby som si mohol niečo nechať.

4.jún
Prvý krát opäť medzi ľuďmi. A hneď konkrétna situácia, ktorej sa nevyhnem. Vedľa mňa sa v autobuse objaví málo oblečené dievča, pekne opálené a ja sa pristihujem, že na ňu pozerám. Tu sa vedľa mňa ozve hlas: „ Ak chceš, ukážem ti ju ešte ináč.„ „Chci!„ Chvíľu hmla a potom sa z podlahy autobusu začínajú prehrýzať červy a lezú po nohách tej, ktorá ma predtým tak zaujala. Mení sa mi pred očami a ja mám možnosť vidieť, že sa jej pravá podstata človeku príliš nepodobá. Vyzerá akoby ju niekto polial kyselinou. Rozpadáva sa mi pred očami. Zdanlivý život pre oči človeka.

„Vidíš tú zmenu? Taký je rozdiel medzi ženou, ktorá v sebe svetlo má a tou, ktorá si v sebe nosí už len smrť. Ona patrí tiež k tým ktorí sú už duchovne mŕtvy. Od takej sa odvráť. Tej druhej sa drž. Skoro sám uvidíš cestu po ktorej sa vydáš. Zatiaľ čakaj a mlč!„
Zmohol som sa len na jedinú vetu: „Ďakujem ti„

5.jún
Koľko vecí sa zmenilo za tých pár dní. Objavujú sa nový ľudia, ktorí hľadajú. Stretávam sa aj s tými, ktorí naďalej budú veriť cudzím názorom. Už nemajú potrebu ma zachraňovať. Uverili v pohodlnú spásu, ale nemajú úplnú istotu v tom, čomu veria. Rozdiel medzi vierou a presvedčením je veľký. Možno ich čas ešte príde.

Chodím medzi ľudí a učím sa svoje vnútro otvárať ako kvetina, ktorá sa dáva žiariacemu slnku. Stojí ešte niekto o to, čo sa im dennodenne dáva? Okolo seba vnímam prázdnotu a chlad. Nosia to v sebe.

Dnes už viem, že tí ktorí naozaj hľadajú, prídu sami. Včera som stretol dvoch mladých ľudí. Držali sa za ruky a obidvaja mali v sebe kúsok svetla. Urobili mi veľkú radosť. Bolo to ako pohladenie po tom všetkom, čo som smel vidieť.

A kdesi ďaleko, príliš ďaleko pre naše chápanie, sa blíži hviezda. Zostupuje nižšie a nižšie a zahaľuje sa stále hutnejšími obalmi. Sú ľudia ktorí jej blízkosť cítia. Každý ju vníma tak, ako mu to bolo dané. Prináša súd nad stvorením.

Každý z nás stojí na križovatke. Aj ten, kto si myslí že stojí pevne môže začať padať. Padli už mnohí. Nechcem byť medzi nimi. Ani ty nechceš! Rozhodol som sa žiť tak, aby som nemusel padať do tej priepasti bez dna, odkiaľ niet návratu. Videl som príliš jasne ako by so mohol skončiť.

Pokiaľ bude tieto slová niekto čítať, nech sú mu ku prospechu jeho ďalšieho rastu a hlavne veľkým varovaním do budúcnosti.

Moja modlitba pred jedlom

Abdrushin dal ľudstvu dve modlitby pred jedlom.
Ja som sa kedysi aj pokúšal naučiť sa to, ale vždy som to skomolil a nakoniec som od toho upustil. Jednoducho celú slohu udržať bezchybne v pamäti bol vždy pre mňa problém, nemalo to význam siliť sa v tom, bolo by to iba také rapkanie bez citu. A to ja robiť nebudem.
Tak som sa pred jedlom iba poďakoval Najvyššiemu.
-
Nuž ale nejako mimovoľne postupom rokov dozrelo niečo iné.
Raz keď sme boli u syna Abdrushinovho učeníka Josefa Kovářa na návšteve, dostala sa nám informácia, ako boli oni v detstve vedení od malička k modlitbe pred jedlom.
A mama, manželka učeníka J.Kovářa, inak nositeľka zlatého Kríža, naučila svoje malé deti krátkej a jednoduchej modlitbičke pred jedlom, bez ktorej nebolo možné im začať jesť, uvádzam to v originálnej češtine:
„Vejdiž do žalúdku mého, a neučiň tam nic zlého!“
-
Mne sa to tak zaľúbilo, že po rokoch som si pre seba vytvoril podobnú modlitbu pred jedlom, sú to iba dva verše, lebo rozumom nie som schopný dlhodobo si zapamätať viac. A to nie je ani nutné, najdôležitejší je cit, aký sa pri tom z ducha vyžiari.
Môže to byť aj bez slov.
*******
Moja modlitba pred jedlom
(ak sú naokolo iní ľudia, tak to celé vyrieknem v duchu)
Položím ruky okolo taniera a vyjadrím vďaku:
„Pane, vďaka za tento dar Boží!“
-
Pozriem sa na jedlo na tanieri a vyslovím želanie:
„Vojdi do žalúdku môjho
a urob vnútri len dobrého!“
-
A niekedy to robím aj s nápojmi, ako sú čaje, liečivé zmesi alebo tinktúry, apod. Samozrejme, ako aj pri jedle – za podmienky, že nezabudnem...
*******
Želám prijatie čo najviac síl počas nastávajúceho Sviatku Svätej Holubice!