Posledné volanie zo Svetla
Z nebeských výšin, kde Pravda s Láskou a Čistotou sa snúbi,
varovne zaznieva zvuk anjelskej trúby,
posolstvo vážne k Zemi bolo vyslané,
určené k záchrane ľudí, či včas sa k ním dostane?
Zvestuje, že na Zemi posledný súd sa odohráva,
konečný boj, čo starému svetu posledné zbohom dáva.
Hoc temný protivník vo svete i v ľuďoch obrovskú má silu,
a vzdať sa moci nechce, vláda jeho trvať bude už len chvíľu.
Lež málo je tých, čo začujú tón trúby z nebies hlasno znieť,
keď všetko dianie na Zemi ku svojmu koncu bude spieť.
Či spozornie pri tom človek, vo všednosti stratený,
čo stvorením bezcieľne sa túla, celý zmätený?
Kto varovné zvuky anjelskej trúby ešte začuje,
tam nádej je, že duch jeho sa prebudí a ožije,
túžbu hlboko v duchu ukrytú opäť rozdúcha,
potravu, čo zasýti, hľadať bude pre ducha.
Pokrmom, čo navždy hlad ducha zaženie,
Slovo Božie je, čo prijatím prináša stavy blažené,
keď z vlažného človeka bohumilý tvor sa stáva,
a poznaním ku Svetlu otvára sa cesta pravá.
Nevedomosť najhoršou je zbraňou temných síl,
len vediaci človek šancu má, aby nad nimi zvíťazil.
Zákony večné, čo vo stvorení prísne platia,
sú jediné, čo ľudí vedíacich na správnu cestu vrátia.
Dnes na pozemské veci len myseľ sa zameriava,
úžitok, či život bezstarostný, cieľom jediným sa stáva,
duch človeka, to vzácne jadro v duši, čo má byť živé,
rozumom potlačené spí, a sotva sa už hýbe.
Zlenivel človek, duchovne namáhať sa prestal,
nesprávnym myslením sám seba kruto potrestal,
vysmieva sa citu, rozumu sa klania,
stačí mu, že plnia sa sebecké jeho priania,
na prvé miesto ho pyšne postavil,
prúd lásky, čo z citu prýšti, svojvoľne zastavil.
Kto dnes sa citom, duchom prejavuje,
za slabocha,
i čudáka sa považuje,
snílka, čo túži čisto v láske žiť,
rozvíjať cnosti, seba i svet zušľachtiť.
Zabudol človek na svojho Stvoriteľa,
nepozná jeho zákony, čo súčasťou sú jeho diela,
svojvôľa i sebectvo jeho život ovládajú.
Či nájdu sa ešte duše, čo temnému pokušeniu odolajú?
Či naučí sa ešte človek vo stvorení správne žiť,
keď ako dieťa zaťaté nechce sa zákonom vyšším podriadiť?
Nepríjima múdre rady prorokov, či pomoci z duchovného sveta,
radšej sa v sebaklame a ilúziach celý život zmieta.
Netuší, že času nemá už vela nazvyš,
že na Svetlo výjsť musí zo zatuchnutých skrýš,
lebo kto naďalej v neznalosti stvoreniu škodiť bude,
neprejde zlatou bránou do Svetla v poslednom súde.
Zem celá trasie sa, premenou nezvyčajnou prechádza,
prípravy zo Svetla bežia, veď nová éra ľudstva prichádza.
Očistné búrky valia sa na ľudstvo v plnom prúde,
kométa žiarivá na nebi ich sprevádzať bude.
Starý svet zrúti sa, falošné istoty sa stratia,
veď vo vesmíre zákony prísne platia,
zákony večné, čo poriadok znova nastolia,
kto spravodlivej sile vo stvorení odolá?
A ty, človeče, ako sa zachováš?
Či pokušeniu temnôt poznaním odoláš?
Po Slove Božom v Posolstve Grálu v pokore siahneš,
čo záchranou, spásou je,
alebo život svoj bez boja vzdáš a cieľ nikdy nedosiahneš?
Po boji víťaznom, keď oddelí sa ten, čo ku Svetlu nesmeruje,
a ostanú len tí, čo Svetlo ich podporuje,
Zem nová zaleskne sa v celej svojej kráse,
na obežnú dráhu vo svetlej sfére vyšvihne sa zase.
Na pôdu očistenú z kozmu ľud Boží sa opäť vráti,
tí, čo ustáli súd, hoc utrpeli straty.
Na vrchu Sion, na novej Zemi, trón zlatý ukotvený stojí,
naň usadí sa vznešený panovník v zlatej zbroji,
vládnuť bude múdro, prísne, hoc mladý je to kráľ,
je to On, kto skutočne pozná Svätý Grál.
Podľa zákonov večných vybuduje silnú ríšu mieru,
v nej žiť budú len tí, čo majú pravú vieru,
čo pochopia zákony stvorenia a budú sa im chcieť podriadiť,
aby sa do svojho domova v duchovnej ríši smeli zas navrátiť.
Liliana, február 2025