Suvereno a Eliška Bröcklová - NAPOJENÍ
Keď vonku zúri hurikán, do svojho stredu unikám tam útočisko nachádzam, kde stojí ten môj chrám niečo ako Minas Tirith, s večnou fontánou vo vnútri po stenách ametyst a pyrit, tam ticho striedajú sútry
neimponujú mi chytrí, odjakživa inšpirujú ma múdri tým tichým hlasom kludným, vravia mi toto nezabudni: že cesta velkých duší je osamelá cesta tá spontánnosť ti sluší, len pozor sa v nej nestrať
som dieťa šťasteny, taká je moja mantra zo života nadšený - úžas je do tmy lampa a veselá mysel, to je polovica zdravia vtedy hrá ti život pieseň, pieseň tvojho srdca
každý sa do tohto sveta zrodíme dvakrát prvý fyzicky a druhý duchovne, takže raz sa húsenka smeje motýlovi, že dokáže lietať a potom sa starec-mudrc na tom rehoce jak malé dieťa
Na povrchu oddelení, pod zemou prepojení ako mycelium - napojení na to Mystérium Velké tajomstvo, čo nedokáže uchopiť rozum smieš sa len skloniť pred ním a odovzdať sa jeho pôsobeniu
a čím obtiažnejšia cesta, tým hlbšia je očista evolúcia je nemenná, premena je v DNA jedno či si kresťan, moslim, ateista, budhista starý-mladý, muž či žena, čierna, biela, zelená
milovať znamená byť v spoločnom rytme nepripútaný k ničomu, napojený k všetkému, čo jest jak lotosový kvet, ktorý z bahna kvitne do temného sveta, skús priniesť svetlo hviezd
ľudský život ako žblnk do oceánu ticha buď tou vlnou plnou nádeje, skôr ako vyprchá pusti k sebe Ducha, nech skrze teba dýcha staň sa nástrojom Boha - jeho predĺžená ruka
Nádych - voľnosť, výdych - vďačnosť ďakujem za tú možnosť precítiť celú večnosť v jednom magickom momente keď Ja sa rozplýva vo vetre
Nádych - voľnosť, výdych - vďačnosť ďakujem za tú možnosť precítiť celú večnosť v jednom kúzelnom momente keď Ja sa rozplýva vo vetre
...objímam stromy, to sú básne z dreva, naslúcham poézii vody a orchestru vtákov, v symfónii lesa zhlboka dýcham a príjmam životnú silu z neba srdcom vnímam tú harmóniu okolo seba preciťujem krásy tohto sveta, nepotrebujem veľa stačí mi drobný úryvok z Božského veľdiela...
O shalom....